Turistika vo Veľkej Fatre

   Prázdniny pokračujú a ja doma neobsedím. Chcel som vyraziť do Gruzínska, ale nenašiel som spriaznenú dušu, ktorá by tam šla so mnou. Hláste sa, kde ste??? Kamarátka, čo bola so mnou v Dolomitoch (čítaj tu) mi spomenula, že jej známa tam chcela ísť. Kontaktoval som ju, ale bohužiaľ tým, že tiež nevedela nikoho nájsť, zobrala nakoniec poznávačku. Bohužiaľ pre mňa, je už vypredaná. Gruzínsko sa tým pádom odkladá na neurčito. Spomenul som si na párik z Muráňa (čítaj tu)a skrsla myšlienka pobehať Veľkú Fatru z druhej strany, teda od Martina. Z ružomberskej strany ju mám už celkom prejdenú, alebo zjazdenú, ale z opačnej strany nie. Sadám do auta a vyrážam smer Gadierska dolina. Za východiskový bod som si vybral rybník Ďanová, ktorý som našiel cez park4night a vyrážal som bikom odtiaľto. Moje túlanie sa po horách bolo kombinované, doliny som prechádzal bikom, nemám rád dlhé šlapanie po asfalte, alebo zvážnici a kde to už nešlo bikom tak peši.

Chládkové úplazy - Ostrá.

   Prvú trasu som šiel z parkoviska pred Gaderskou dolinou a je to práve tá, ktorú mi odporučili na Muráni. Parkovanie v Blatnici za 6 € na deň. Na Slovensku si na to človek už zvykol. Bikom to bolo rýchle a kúsok od rázcestia je studnička s úžasnou vodou. Na trasy som sa vybral naľahko. Rozumej fľaša vody v ruke a proteinová tyčinka vo vrecku. Načo ruksak. Od rázcestia je to najprv ľahšie stúpanie, ale postupne prejde do slušného strmáku. V sedle Misa nie sú značené žiadne úplazy a cestička tam tiež nevedie, takže improvizácia podľa mapy v telefóne. Nakoniec som to našiel. Je to veľmi pekné miesto a od rána som nestretol živú dušu. Chvíľu som sa tu poopaľoval a vrátil sa naspäť do sedla Misa. Odkiaľ už vedie značená trasa až na Ostrú. Na slnku to bol celkom masaker, ale ten skalný kopec za to stojí. Tu som stretol asi dvoch ľudí a preliezol som si cez otvor v skale a po reťaziach až na vrchol. Je tu krásne a výhľad na Tlstú vás láka k návšteve tohto kopca oproti. Dá sa to spojiť, ale to by som nesmel mať bike dole v Blatnickej doline. Pri ceste naspäť som v sedle Misa stretol osamotené dievča, ktoré milo odzdravilo na môj pozdrav, ale na nič viac som sa nezmohol. Somár, možno som mohol mať partáčku na ďalšie dni. Už sa to nedozviem, ako by povedal Julo Satinský, osudová chvíľka je preč. 😌 Zostup dole bol rýchly rovnako ako cesta na biku. Po ceste som sa ešte okúpal v studenom potoku a bolo to skvelé osvieženie. V Blatnici som si dal langoš a presunul sa ku rybníku, kde som strávil päť dní.   

 

Konský dol – Tlstá – Mažarná jaskyňa

   Tu počítam dĺžku bez biku, čisto len peši, aj keď ukončenie trasy mi záhadne chýba, akoby som sa do reštiky teleportoval. Konský dol je nádherná prechádzka a v horúčave, čo je vonku, je les úžasným chladným miestom. Tu už som stretával viac ľudí ako deň predtým a počas výstupu som sa zastavil pri vyhliadke pod skalou, kde som si trochu oddýchol. Samotná Tlstá je úchvatné miesto s nádherným výhľadom aj na Ostrú, kde som bol deň predtým. Zostup dole je veľmi strmý a bol som rád, že som sa hore vybral cez Konský dol a nie naopak ako ľudia, ktorých som na reťaziach stretal. Miestami sa tu dokážete aj stratiť, lebo trasa vedie strmo dole po skalách tam, kde by ste to nečakali. Jaskyňa Mažarná je pomerne hlboká a s baterkou sa dá dôjsť na jej koniec, teda ona asi vedie ďalej, ale tam už treba jaskyniarske vybavenie. Dole do Gaderskej doliny to bolo celý čas dosť strmé a celkom sa mi ozývalo koleno. Schladil som si ho v potoku a opäť sa celý v studenej vode okúpal. Tento pocit milujem po športe. Obed som si dal v reštike kúsok od vstupu do doliny a bol skvelý. 35 € účet už až tak nie, ale na Slovensku sme všetci milionári, takže v pohode.

 

Necpaly – Havranovo – Vodopád Došná – Jasenská dolina bike park

   Aby som trochu odľahčil koleno, tak som si naplánoval trasu, ktorá bude bez veľkého klesania na pešo. Zato vyšlapať na kopec nad Necpalmi vám dá zacvičiť. Belianska dolina je dlhááá a na konci je areál Havranovo. Dal som si tu pivo a výbornú šošovicovú polievku. K vodopádu sa dá pokračovať bikom a následne pár metrov pešo. To mi dnes vyhovuje. Vodopád je pekný, ale videl som už aj krajšie. Chcel som ísť pozrieť jaskyňu čo mi ukazovalo na mape, ale nenašiel som k nej značenú trasu. V Havranove mi po ceste dole povedali, že nie je verejne prístupná a chodia tam len jaskyniari. Ja som bol v tretrách, takže sa nebudem ani pokúšať ju nájsť. Cestou dole ma napadlo, že by som mohol prebehnúť do vedľajšej Jasenskej doliny. Je tam bike park a Leonarda to po ceste v Čechách celkom zaujalo (čítaj tu) tak to pôjdem obzrieť či by sme sem neprišli. Zvážnica, ktorá spája doliny bola rozblatená, ale dá sa prejsť. Vyšiel som skratkou rovno na vrchol strediska a pustil sa po červenej trase. Niekde na nej som stratil moju poslednú cyklo flašu, ale zjazd som si užil aj na elektro biku. Leonardovi sa to bude páčiť. Dole som potom videl aj menšie deti ako tu jazdia. Lanovka je za normálnu cenu, nie ako na Maline. Asi sem v blízkej dobe prídeme pojazdiť. Cesta naspäť cez Nespalský kopec opäť trochu rozcvička a cestou dole som našiel skratku okolo polí a dostal som sa rýchlo ku rybníku. Tentokrát som sa kúpal v ňom a zaplával si pred spaním. 

Necpalská dolina – Chata pod Borišovom – Ploská – Chyžky – dolinou studeného potoka dolu.

   Koleno poslúcha, idem ho otestovať. Cez Necpalský kopec to už poznám a Necpalskou dolinou sa dá dostať pomerne blízko ku chate pod Borišovom. Na rázcestí som stretol nosiča, ktorý si tu práve nakladal svojích štandarných 50 kg na chrbát a poradil mi, ako sa môžem dole vrátiť, cez Dolinu studeného potoka, aby som nemusel ísť hore dole tou istou trasou. Here je to celkom výšlap po schodoch, obdivujem chlapov, čo to tu nosia. Na chate som si dal výborné buchty na pare s kofolou za 12 €. Posilnený som vyrazil na Ploskú. Neuveríte, je fakt ploská a ako pripomenutie našej cesty po Čechách (čítaj tu) je na vrchole pamätník vojakom, ktorý tu umierali za národ, potom čo museli opustiť obranné línie na začiatku vojny. Dole som to zbehol na Chyžky a bača, ktorý tu pasie kravy sa len usmieval, že som prvý čo ide na ľahko. Všetci tu chodia s ťažkými ruksakmi a ty nemáš ani vodu. Hmmmm, flašu som včera stratil a ako domorodý obyvatelia Austrálie aj ja verím, že sa niekde po ceste nájde. Aj sa zatiaľ vždy našla. Popri studenovodskom potoku som zbehol až ku biku a dole v Necpalskej doline ľutoval pri jazierkach s čistou vodou, že sú tak blízko pri ceste. Nerád by som tu bol za úchyláka čo tu pobehuje nahý. Cestu naspäť som si znovu skrátil cez kopec priamo k rybníkui v ktorom som si dal svojich pár temp vo vode. Výhľady na Turiec sú tu proste krásne. 

Blatnická dolina – Drienok

   Blatnická dolina sa mi páčila prvý deň a tak si hovorím, dám si ju až hore a vybehnem na Drienok. Po žltej je to kúsok. Chyba lávky, to čo v mape vyzerá ako kratšia trasa, je väčšinou prúser. Nebolo tomu inak ani teraz. Stúpanie od konca doliny žľabom je veľmi strmé a pomerne dlhé. Lepšie to nie je, ani keď sa dostanete hore, idete po strane kopca, kde vám nohy utekajú dolu. Drienok asi nie je veľmi navštevovaný kopec. Za celých päť hodín som nestretol nikoho. Každopádne výhľad z neho na celú Fatru je nádherný. Poopaľoval som sa tu a pozeral na kopce, ktoré som v predošlých dňoch navštívil. Vidíte ich odtiaľto všetky a úplazy vyzerajú z tohto pohľadu krásne. Ploská je zas taaaaak ďaleko. A ja som to všetko pobehal z jedného miesta bikom a pešo. Celkom som na seba hrdý. Viem turisti povedia, to je nič. Aj tak som na seba hrdý, takto šlapať päť dní po sebe. Po ceste dole som si v Blatnici dal zase langoš a nakúpil v jednote. S igelitkou na riaditkách som sa vrátil k rybníku, kde dnes fúka nepríjemný studený vietor. Dnes to bude bez kúpania. Zajtra idem už aj tak domov. To prežijem. Nemám komu smrdieť v aute.

Šturec - Kráľova Studňa

   Ráno som opustil rybník, pri ktorom som si to fakt užil a vyrazil smerom na horský prechod Šturec. Je známy hlavne motorkárom, ktorý si sem chodia zajazdiť ale z odpočívadla na vrchu vedie cyklotrasa ku Kráľovej studni a trasa pokračuje cez Krížnu až do Ružomberka. Po návrate z Maďarska som kúpil nové plášte na bike, ale ani to ma neochránilo od defektu na skalách, ktoré sú na tejto trase. Počas opravy ma predbiehali decká z cyklo oddielu a najmladšia z nich bola ako moja Elizabet. Mala 6,5 roka a šlapala teda statočne. Na Kráľovej studni som si dal výborný obed a vybehol ešte ku Kráľovej skale, na ktorú som vyliezol v tretrách. Nie je to zrovna dobrý nápad, takže ho neopakujte. Hore vedie neistená strmá cesta po skale. Výhľad z hora je krásny. Na Krížnu sa mi nechcelo už pokračovať, tam som už bol na biku, keď sme s kamarátom zle odbočili v Ruvúcach a ja s poslednou záplatou na lepenie a zadným kolesom, ktoré sfukávalo som sa chcel dostať rozumne naspäť. Na odpočívadle pri aute som si spravil jesť a prisadol si ku mne chalan, čo prišiel na klasickom horskom biku. Po chvíli sa ma pýta. Nie si Noro? Som, ale ja som ho nevedel zaradiť. Spolužiak, zo strednej, ktorého som nevidel 30 rokov. Prišiel z Ružomberka cez Krížnu a pokračuje do Turčianskych Teplíc na vlak. Tak tomu sa vraví pekná makačka. Chvíľu sme pokecali o živote a potom musel rezať na vlak. Prespať som chcel na Donovaloch a cestou som zháňal náhradný ventil alebo dušu. Kúpil som ju až na Donovaloch a vymenil na parkovisku, z ktorého je krásny výhľad na celé Donovaly. Rozhodol som sa tu prespať. Neskôr sa tu zastavil na VW T4 párik z Levíc. Pokecali sme o cestovaní a autách. Trochu som im závidel, že oni sú ešte len na začiatku cesty, ktorou ja už kráčam viac ako 15 rokov. Tie výzvy a nové veci na cestách mi trochu chýbajú. Večer som si pozrel film pri pohľade na krásne hviezdy nad hlavou a pohľade na rozsvietené Donovaly podo mnou. 

Donovaly - Na Kráme

    Ráno svietilo krásne slniečko a ja som sa vybral na prechádzku smerom na Španiu dolinu. Na Kráme je veľmi milo zariadená chata, kde sa dá aj prespať. Dal som si chlieb so škvarkami a cibuľou. Prechádzka je to veľmi príjemná a nie je náročná ani na biku. Cestou do Ružomberka som si spravil ochutnávku kolón, ktoré sú pri Bodege. Budem ich zažívať každý piatok od septembra. Jupííííííí 😡

   Tak skončilo moje putovanie po Veľkej Fatre. Čaká ma ešte prechádzka na Martinské hole, ale až za tri dni, ktoré strávim na gauči s nohami hore. August bol pre mňa masaker, ale nohy vydržali a ja ešte nepatrím do starého železa. Pred dvomi mesiacmi som bol s kolenom na CT-čku a dnes behám ako srnec. 😋