Talianske Dolomity v lete

Celá trasa mala 1674km a prešli sme ju za šesť dní.

1.deň: prejdených 442km 

   Na Slovensku brutálne horúčavy a po poslednej ceste do Turecka (čítaj tu), kde to bolo ešte horšie, som sa potreboval schladiť. Škandinávia na päť dní mi prišla ako moc veľký hardcore. Voľba padla na Talianske Dolomity, ktoré som v minulosti viac krát navštívil v zime (čítaj tu), ale nikdy som tu nebol v lete. Môj Maco počas cesty do Turecka štrajkoval a nepodarilo sa mi ešte zohnať mechanika, čo by sa mu pozrel na zúbok. Mamina mi teda požičala svoj Mercedes, ktorý som jej tiež prerábal. Pri balení som zistil, že nefungujú soláre, takže som zobral externý panel. Vyrazili sme v nedeľu po volejbalovom turnaji smer Klagendfurt. Poznám tu miesto kde som chcel prespať, ale boli sme unavení a až na miesto sme to nezvládli. Prespali sme na diaľničnom parkovisku a celú noc si pripadali ako na pretekoch formule jedna.

2.deň: prejdených neviem koľko, lebo som zabudol zapnúť traker. 😁

   Pred odchodom sme nestihli nakúpiť, všetky obchody už boli zatvorené, takže sme po raňajkách v MC Donalde nakúpili v Rakúskom Spare lacnejšie ako na Slovensku. Asi to takto začnem praktikovať. Všade kde chodím je v podstate lacnejšie ako na Slovensku a to nehovorím o kvalite toho čo kupujem. Po ceste cez Rakúsko sme odbočili k vysokému vodopádu, ale bohužiaľ sa k nemu nedalo dostať. Cesta bola zarastená a nechceli sme sa zdržovať presekávaním. Míňali sme nádherné údolia a jazerá a pri jednom som si poznačil miesto na spanie keď sa budeme vracať. Poobede sme dorazili na parkovisko pod Tre cime, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 2400 mnm. Prespávalo tu cca. 300 camperov asi všetkých kategórii. Naše auto brali ako osobné, takže za 30€/24hod. Camper bol za 45€/24hod. Pán pri rampe,, kde sa platí vstupné nás hneď uviedol do režimu ktorý tu funguje. Nefungovala mi karta v telefóne a tak som začal rýchlo hľadať normálnu. Pán pozrel na mňa a s kľudom Angličana a úsmevom na perách povedal: "V kľude, máme čas". Stúpanie na parkovisko je brutálne, ale naše autíčko to dalo ako nič. Taliani asi nevedia nič o ochrane prírody, keď dovolia autám víjsť v podstate na Lomničák.... 😋 Alebo to bude tak, že len my sme tak šibnutí, keď si myslíme, že zákazy niečo ľudí naučia. Na tomto najvyššom mieste na akom som kedy spal s autom, nikto nikomu nič nezakazoval. Nikto tu nezakladal oheň a pritom som žiadnu tabuľku so zákazom nevidel. Nikto nehulákal a pritom tu nebol strážnik, ktorý by na nočný kľud dohliadal. Sú tu dokonca čisté a voňavé toalety. Zvláštna krajina. 😁Mali sme vyhliadnuté dve trasy, ktoré sme z tohto miesta chceli prejsť, ale keďže sme si ich pomýlili, tak sme na tú dlhšiu vyrazili večer. Keď sa človek pomýli občas zažije niečo pekné. V našom prípade to boli úžasné tri zuby pri západe slnka, takmer úplne bez ľudí. Mali sme pocit, že sme na inej planéte. Všetci normálni na dlhší okruh vyrážajú ráno. My sme sa vrátili už potme s čelovkami. Celý okruh má 9 km a my sme ho prešli za 3:20 hod, upozorňujem že svižným tempom. Sú tu aj celkom slušné prevýšenia. Po návrate sme si užívali ticho hôr, krásne hviezdy nad hlavou a svetielkujúce campery pod nami. Boli sme totiž na najvyššom parkovisku s výhľadom na ostatné pod nami. 

3.deň: prejdených 25 km

   Noc bola celkom chladná a trocha mi chýbalo nezávislé kúrenie, ktoré mám vo svojom aute, ale nejak sme to prežili. 😀Ráno slniečko rozohrialo krajinu a my sme si po raňajkách s úžasnými výhľadmi dali druhú trasu, ktorá smeruje dole k jazeru po rebríkoch. Nemali sme v pláne ísť až dole. V momente keď začal byť úsek strmý a zrázy privysoké sme to otočili naspäť. V reštaurácií sme si dali obed a pivko, keďže v Taliansku je povolené dať si pivo aj keď ideš šoférovať cez milión zákrut. Vravím, že čudná krajina. Alebo sme čudní my keď skoro v celej Európe je povolená hranica alkoholu v krvi  ? Podľa mňa by to mali všetko zakázať. 😂 Celá trasa mala 4,57km v podstate po hrebeni a trvala nám 2:20 hod. Stretli sme sa tu s ďalším vzácnym fenoménom. Ak nájdete pekné miesto, kde sa chcete odfotiť, ostatní ľudia počkajú, kým si spravíte fotku aby ste nemali na fotke davy ľudí. Zvlááááštne. 😉 Stretli sme dvoch Čechov, ktorí išli odspodu v opačnom smere. Povedali nám, že tie rebríky a cesta k ním je miestami nepríjemná. Veľa ľudí tu nosí prilby, cepíny, mačky a ja som si vykračoval v bearfootoch. OK. Rebríky vynecháme. Cestou dole sme sa zastavili pri jazere Misurina. Sú tu miesta na státie pre campery, ale ja som mal vyhliadnuté miesto z predošlého dňa. Okolo ďalšieho jazera Lago di Landro sme nakoniec dorazili na státie pre campery,  kde zaplatíte 13€/24hod ale nesmiete vykladať stoličky a rozťahovať markízu. Večer všetci sedeli na stoličkách a do noci debatovali pri sviečkach. Zvláštne, nikto im nič nepovedal. Po jedle sme sa vybrali ešte na krátku prechádzku smerom do doliny popri krásnej rieke, v ktorej som sa okúpal. Bolo to nádherné osvieženie. V noci sa spalo ako v bavlnke a keďže sme boli podstatne nižšie, tak ani nebola zima. 

4.deň: prejdených 162km s celkovým prevýšením 4,5 km a cca. dvesto

180 stupňovými zákrutami. (ešte vo sne som krútil volantom)

   

   Ráno sme sa vybrali smer priesmyk Paso Giau. Pred prechodom týmto priesmykom sme si chceli dať kratšiu prechádzku k jednému jazeru. Mala to byť ľahká trasa. Hmmm, nepozrel som si reliéf trasy. Vy si ho radšej pozrite, lebo na desiatich kilometroch vystúpite 536 m, čo by nebolo veľa, keby to nebolo asi na dvojkilometrovom úseku. Slušne sme sa pri výstupe zapotili. Jazero je pekné, ale je tu pomerne veľa ľudí, ktorí chodia z druhej strany ľahšou trasou. Vozia ich sem dokonca aj na offroadoch. Zvlááááštne. 😁V chate pri jazere sme sa najedli a po návrate k autu pokračovali do sedla Paso Giau. Ako som už spomínal, o 180-tky tu nie je núdza a hore v sedle opäť parkuje a spí veľa camperov. Na môj vkus tu dosť fúkalo, takže sme sa dlho nezdržali.  Mackove brzdy a prevodovka prešli očistcom, ale túto cestu určite odporúčam prejsť autom alebo motorkou. Ďalšiu noc sme chceli prespať v kempe a cestou k nemu sme prešli cez Arabu a ďalšie lyžiarske strediská, kde som v minulosti lyžoval. Pri príchode do kempu s bazénom nás čakalo nemilé prekvapenie. Sú plní. Dali nám adresy a telefóny na ďalšie kempy v okolí aby sme skúsili tam. Odporúčať konkurenciu? Zvláštne. 😋Volali sme do najbližšieho, ale milý hlas nám oznámil rovnakú správu. Sú plní. Na ďalší deň sme sa chceli ísť pozrieť na najvyššiu alpskú lúku Alpe di Siusi. Autom sa sem dostanete len ráno do 9:00 hod alebo po 17:00 hod. Keďže bol večer, tak sme sa tam vyviezli s nádejou, že sa tam bude dať prespať. Tentokrát však nie. Je tu v celej oblasti zákaz spania. Parkovať môžete počas dňa, ale spať nie. Tieto rozľahlé lúky nás nenadchli, možno aj preto, že sme boli utrmácaní z cesty serpentínami. Pozrel som na park4night a vyhodilo mi neďaleko nás parkovanie s prespaním za pizzériou. Je to pekné miestečko pre cca. 20 camperov za 12€/noc. Večer sme si vypili vínko s pohľadom na krásne hory. Na našom druhom mieste na spanie som zabudol vyrovnávacie kliny, takže dúfam, že niekomu slúžia. Ja som pod kolesá na tomto parkingu podkladal skaly. Neznášam spať šikmo. 😋  

5.deň: prejdených 268km

  

   Ráno štart smer Seceda, rozhodli sme sa, že hore pôjdeme lanovkou. Hmm, prvá je normálna, ale tá druhé je vysutá ako na Lomničák. Bol to celkom zážitok. Seceda je úžasné miesto, kde sú vystavané štýlové reštiky, upravené chodníky, neskutočné výhľady a trávu tu aj v tých najstrmších kopcoch kosia kosačkami. Zvlááááštne 😂 Toto miesto je ťažké opísať, treba ho zažiť. Nachodili sme tu 5 km s prevýšením 300m, ale stojí to určite zato prísť sem. Pobudli sme tu pol dňa a poobede sme sa vybrali smerom domov. Nechceli sme ísť vkuse, takže som naplánoval zastávku pri jazere Chiemsee. Našiel som tu cez park4nigh miesto na státie. Pretože sme dorazili večer, parking sa už neplatil. Šli sme sa okúpať do čistého jazera so sprchami na tunajšej pláži. Je to tu všetko krásne upravené, tráva pokosená, tieň pod stromami. Zaskákal som si z móla a nakoniec sme si dali nemecké klobásky s hranolkami a Aperol sme si vypili na móle pri západe slnka. Z tohto miesta som mal neskutočne dobrý pocit. Milé prekvapenie bolo, že nás obsluhovali v bare Slováci, ktorý nám poradili lepšie miesto na prespanie neďaleko prístavu pre lode. Za 4€/12hod tu stálo cca. desať camperov a bol tu kľud. Po osviežujúcom kúpeli v jazere sme spali ako zabití.

6. deň: prejdených 738 km

   Z prístavu, kde sme spali chodia v pravidelných intervaloch lode na ženský a mužský ostrov. Nás na mužský ostrov odviezla symbolicky loď Rudolf. Mojím mužským vzorom bol môj starý ocko, ktorý sa volal Rudolf. Na ženskom ostrove je kláštor a na mužskom je zámok v štýle Viedenského Schonbrunnu vrátane fontán a záhrad s kvetmi. Je to veľmi pekné miesto a trocha zmena po horách aj história. Cesta naspäť prebiehala pokojne bez výrazných zdržaní až do Martina, kde sme potrebovali niečo vyzdvihnúť na volejbalový deň, ktorý bol na ďalší deň. Pokecali sme s kamarátkou a jej dcérou. Je u nich ťažké rozlíšiť, kto je dcéra. 😊 Posledných 40 km nám niekto zhora spočítal to, ako to šlo všetko doteraz hladko, a kvôli búračke pred Kraľovanmi sme stvrdli na diaľnici dve hodiny... 😒vivat Slovakia. 

 

Výlet to bol kratší, ale o to intenzívnejší. Chýbali mi na ňom moji najmenší spolucestovatelia, ktorí boli v tom čase na Sitonií, ale toto by pre nich zatiaľ nebolo, príliš veľa chodenia. 😋My sme si užili pokoj hôr a načerpali neskutočnú energiu do začínajúceho školského roka.