Mapa je interaktivna a po nazoomovaní uvidíte v každom bode zjazdovky a lanovky. Všetky červené texty sú tiež aktívne prekliky.
Písal sa rok 2004, keď sme sa s partiou chalanov vybrali na našu prvú pánsku lyžovačku do Alp a odvtedy sme nevynechali ani jeden rok, aj keď z pánskej jazdy sa časom stala rodinná lyžovačka. :-) V 2004 neexistoval android a myslím, že aj symbian sa ešte len rozbiehal, takže lyžiarske trasy z tých čias nemám zaznamenané. Podotýkam, že všetky naše lyžovačky sa konali v decembri na začiatku lyžiarskej sezóny.
Dachstein West
Pekné malé mestečko pomerne blízko od slovenska v klasickom Tirolskom štýle. Zájazd sme kupovali ako balík vrátane skipasov ostatne ako vždy. Pamätám si len, že sme boli ohúrený skalnatými kopcami, ktoré boli všade navôkol a nekonečnými zjazdovkami, kde sa človek bez mapy stratí. Každopádne mi utkveli v pamäti zjazdovky, kde ešte na pravý obed bol menšester a pred nami po nej nikto nešiel. Vychutnávali sme si atmosféru drevených chát, kde obsluhovala pani v kroji a nalievala hruškovicu s kusmi hrušky v pohári. Viem dnes bežná vec, ale vtedy sme na to pozerali ako osa do bandasky. Penzion, kde sme boli ubytovaný bol prázdny, takže sme mali k dispozíciu sauny a všetko vybavenie len pre seba. V jednom bare v meste sme síce nechali majetok, lebo nás čašník začal nalievať nejakým Cirbenom, ktorý bol drahý ako šlak, ale hlavne, že bola zábava. Prilby sme nemali, oblečenie tiež ako vandráci, ale cítili sme sa ako veľký frajery, ktorý lyžujú v alpách.
Ponte di Legno
Link na Sportstracker, kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Naše prvé talianske stredisko v údolí Val di Sole ktoré sa vyznačuje tým, že je tu skoro stále slnečno. Opäť sme kupovali zájazd vrátane skipasov a taliani to v decembri majú tak, že platíš len za ubytovanie a lístok je zadarmo, takže celková cena bola veľmi príjemná, aj keď cca.1100km je už pomerne dosť na cestovanie. Aj z tohto dôvodu sme volili týždňový pobyt, počas ktorého sme si dali jeden deň bez lyžovania, na prechádzky a nákupy vianočných darčekov. Ubytovaný sme boli prakticky priamo pod lanovkou do strediska, takže keby sme sa nechceli isť pozrieť aj do Tonale, kde nám platil lístok tak nemusíme vôbec sadnúť do auta. Je to výhoda ak má každý ráno plnú ploskaňu. V tom čase stredisko ešte nebolo prepojené s Tonale lanovkou, ale dnes už je. Stredisko je na talianske pomery menšie, ale v porovnaní so slovenskými je obrovské. Svoju zjazdovku si tu nájde každý. Lyžuje sa v menšej nadmorskej výške, takže pomedzi stromy a vleky boli v tom čase staršieho razenia. Vrátili sme sa sem pred tromi rokmi a stredisko bolo vynovené a z Tonale sem vedie asi najdlhšia zjazdovka po akej som kedy išiel. Nemá konca kraja. Dnes by som už priamo len sem nešiel, lebo sú aj lepšie strediská.
Tonale
Link na Sportstracker ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Stredisko tak povediac na šikmej planine, kde občas poriadne predúva a vleky sú naskladané jeden vedľa druhého. V hornej časti je to trochu členitejšie, strmšie a dá sa tam pekne zalyžovať. Oproti je ľadove,c na ktorý vás vyvezie brutálne strmá lanovka. Popod ňu ide čierna zjazdovka, na ktorú sme si netrúfli, a to o mne hovoria, že mám vyoperovaný pud sebazáchovy. Z lanovky vedie hore na ľadovec dlhááááá staršia sedačka a nakoniec ešte staručká kotva. Výhľad je zvrchu nádherný, ale lyžovačka nič moc aj vďaka tej kotve, ku ktorej je nekonečný dojazd. Každopádne kto bude v Tonale, toto je povinná jazda a stojí zato ísť sa sem pozrieť. Boli sme tu prvý krát a aj po cca.desiatich rokoch, ale tu sa nič nezmenilo.
Pinzolo
Link na Sportstracker ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Pinzolo bola naša ďalšia destinácia a rovnako ako v prípade Ponte di Legna, ani toto stredisko nebolo v čase keď sme tam boli prvý krát, prepojené s neďalekým oveľa väčším strediskom Madonna di Campiglio. Zažili sme tu jednu desivú lyžovačku, keď spadla taká hmla, že sme nevideli na dva metre pred seba a netuším akým zázrakom sa nám podarilo zísť dole bez toho, aby sme nezleteli z nejakého strmého zrázu. Samotné stredisko je pekné a útulné a nájdete tu veľmi široké prevažne červené a modré zjazdovky. Sú dobre tempované a my sme si tu veľmi dobre zalyžovali, aj keď sme tu mali aj jeden úraz, kedy si Paľo narazil rameno a pri zmene počasia sa ešte aj teraz na to rozpamätá. Toto sa stalo až pri druhej návšteve Pinzola. Prvý krát sme z Pinzola dochádzali autom do Madonni a tá nás tak očarila, že ďalší rok sme zamierili práve tam.
Madonna di Campiglio
Link na Sportstracker ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Madonnu je tažké vnímať ako jedno stredisko, nakoľko človek pri jazdení ani nezbadá, že sa už nenachádza v Madonne, ale napr vo Folgaride. Madonna di Campiglio je krásne lyžiarske mestečko , kde je ubytovanie pomerne drahé. My sme našli spôsob ako to obísť. Ubytovali sme sa v Marilleve 1400 z ktorej sa do strediska dostanete priamo v lyžiarkach. Z kopca zabrzdíte priamo pred apartmánmi, ktoré sú zariadené sparťansky, ale účelne, takže lyžiarovi nič nechýba. Sú tu aj obchody a bazén a cena je veľmi príjemná. Marilleva je priamo prepojená s Folgaridou a cez spojovaciu časť ktorá je najslabšou častou s Madonnou, Grosste a momentálne už aj s Pinzolom. Dokopy hovorím o viac ako 200km zjazdoviek, takže stratiť sa tu nieje žiadny problém. Človek si ani neuvedomí ako ďaleko je od ubytovania. Kto si tu nevyberie svoju zjazdovku, tak už podľa mňa nikde. V Madonne sme boli zatiaľ tri krát a určite sa sem ešte vrátim, lebo pre mňa je to top stredisko. Samotná Madonna ma prevažne červené a modré zjazdovky, pomerne dlhé a perfektne tempované. Bufetov a reštauracií je tu dostatok, takže ani o pitný režim nieje núdza. Mám tu dve svoje najoblúbenejšie zjazdovky, ktoré by som mohol jazdiť dookola celý deň. S Madonnou súvisia nasledovné strediská.
Marilleva
Link na Sportstracker ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Ako som už spomínal je to časť, v ktorej sme boli dva krát ubytovaný. Samotné stredisko nieje môj šálok kávy. Sú tu pomerne strmé a úzke zjazdovky a väčšinou som bol rád, že ich pri návrate na ubytovňu mám už za sebou.
Folgarida
Link na Sportstracker, kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Z Marillevy, keď zabočíte vľavo, tak sa dostanete do Folgaridy. Je to staršie stredisko alebo tak aspoň pôsobí. Sú tu zjazdovky zaradené za sebou a najviac mi to pripomína naše slovenské zjazdovky. Jeden deň sa tu dá v pohode stráviť, ale viac by som tomu z týždňovej dovolenky nevenoval.
Grosste
Link na Sportstracker, kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Aby ste sa dostali na Groste, musíte sa najprv vyviesť nad Marillevu, vynechať Folgaridu a zviesť sa úzkou zjazdovkou do Madonny, odkiaľ zísť až dole do mestečka. Vyhnúť sa presunu do Pinzola a vydať sa hore na Groste. Z tohto je zrejmé o akom veľkom stredisku hovorím. Na samotnom vrchu Groste sú v podstate len dve sedačky a z nich tri zjazdovky, ale ten výhľad a perfektné tempo týchto širokých zjazdoviek si získa tak carvingového lyžiara, ako aj pohodového alebo technického. Na tej technickej časti sme zažili ďalší úraz, keď si Jano vlastnou lyžou rozrezal nohavice až do kosti. Skúter sme ešte stíhali sledovať, ale sanitka ktorá ho viezla do nemocnica už bol slušný adrenalín, nakoľko šli ako blázni a my sme vôbec netušili, kde ho vezú. Po príchode dostanete farebný štítok a ak nemáte červenú za otvorenú zlomeninu alebo čiernu za exitus, tak čakáte. Milan tu asi po troch hodinách zahlásil, že po takom dlhom čase, by sme mali mať nárok na stravu, načo sme spustili hurónsky smiech, bez ohľadu na ľudí, čo tu ochkali na lehátkach. Trocha som odbočil. Jedným slovom Groste, je povinná jazda a každému doporučujem. Pod Groste je časť, kde je pomerne veľké množstvo strmších, ale veľmi príjemných zjazdoviek, dá sa tu pokojne stráviť celý deň. Pinzolo som už spomínal, takže len okrajom spomeniem časť ktorá vás do Pinzola dostane. Je tu zopár príjemných zjazdoviek, ktoré sú pomerne dlhé a veľmi ľahko si tu odpálite nohy.
Bormio
Z Bormia nemám žiadne trasy z mne neznámych príčin. Na lyžovačku sem sme sa vybrali na Mitsubishi a už v Banskej Bystrici nám uvolnená záhradka rozbila okno, ostalo pokope len vďaka fólii na skle. V Tescu sme kúpili duck tape a celé okno zvonku polepili a takto absolvovali cestu tam a späť. Stredisko Bormio mňa ničím nenadchlo. Sú to strmé zjazdovky ktoré začínajú v podstate v jednom bode pomerne vysoko nad 3000m. Kúsok od Bormia je stredisko Santa Catarina, ktoré je pre mňa podstatne lepšie.
Santa Catarina
Toto stredisko sa mi veľmi páči. Primerane strmé a pomerne široké zjazdovky zchádzajúce až dole do údolia kde býva veľká zima takže je lepšie sa držať hore na kopcoch a užívať si slniečko. Stredisko patrí medzi tie menšie, ale o to príjemnejšie. Z cestou do Bormia sa spája jedna nemilá záležitosť. Cesta sem vedie cez Livigno a Švajčiarsko. Kto nevie, Livigno je vyhlásené lyžiarske stredisko v bezcolnej zóne čo znamená, že nafta je tu pod euro a chlast za par faciek. Keď sme sa vracali z Bormia, tak sme sa tu zastavili, ale kedže bola siesta, tak sme nič nekúpili. Colníci na švajčiarskych hraniciach nechceli šiestim chlapom veriť a prehľadali celé auto. Chlast nenašli, ale vo dverách auta našli teleskopický obušok ktorý som tam mal od cesty po Rumunsku. Pre švajčiara je to zbraň za ktorú, je schopný vás poslať do basy. Našťastie si nevšimol mačetu, ktorá mu celý čas vysela nad hlavou na zadných dverách. Tri hodiny spisovania zápisnice, 400eur pokuta, ktorú som doteraz nezaplatil. Potom, čo som sa zo slovenska odvolal, tak mi volali priamo z Bernu, že čo robím. Že mám svoje odvolanie stiahnuť, lebo to ešte nikto kvoli 400eurám nespravil a oni nevedia ako postupovať. Každopádne Livigno nás po ceste tak zaujalo, že sme sa sem o dva roky vybrali. Po roku som si to cez tie isté hranice netrúfol. :-)
Cavalese
Link na Sportstracker, kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Cavalese je stredisko s úzkymi strmými zjazdovkami v lese, ktoré si ma nijak nezískali. Bodka.
Oberegen
Link na Sportstracker, ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Oberegen je pomerne veľké stredisko, do ktorého sa ide dlhou sedačkou a sú tu širokánske zjazdovky, kde sa naučí carving aj úplné nemehlo. Za tie obrovské oblúky, čo sa tu dajú kresliť to určite stojí stráviť tu aj viac ako jeden deň.
Sella Ronda
Link na Sportstracker, kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek.
Sella Ronda je niečo, čo treba v taliansku na lyžiach zažiť. Jazdí sa v smere hodinových ručičiek alebo proti smeru. Čo tým chcem povedať? Ráno, naozaj odporúčam ráno, nastúpite na lanovku a celý deň sa presúvate okolo pohoria v strede, aby ste sa do 16hod dostali naspäť k autu. V reale to u nás bolo cca.70km a naspäť sme sa vrátili len tak tak. Pozriete si pritom viacero stredísk ako napr. Araba ktorá je špecifická čiernymi zjazdovkami, ale aj krásnymi výhľadmi. Sella Ronda sa tažko opisuje, treba ju zažiť, mne osobne stačilo raz. Je to naháňačka a ak sa vám niekde zapáči nemôžete sa tu veľmi zdržovať, aby ste nezostali 100km od svojho auta na opačnom konci pohoria.
Livigno
Link na Sportstracker, kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek a ešte tu a tu
Po dvoch rokoch som sa odvážil prekročiť švajčiarske hranice a vybrali sme sa do Livigna. Cesta tam sa nám skomplikovala, nakoľko nás ešte pred švajčiarskom opustil v noci alternátor na Mitsubishi a tým pádom sme museli prespať v rakúsku a dobiť baterky. Následná oprava v Livignu ma vyšla za výmenu repasu 300eur ,čo ma veľmi nepotešilo. Mestečko Livigno je fantastické. Bary, reštaurácie, atmosféra a ceny za alkohol absolútne super. O zjazdovkách sa to už tak povedať nedá. V podstate jediná časť kde som si to vyslovene užíval bola Federia, kde som dookola točil dve zjazdovky končiace pri jednej sedačke. Na ľavej strane stojí ešte za zmienku modrá zjazdovka Tagliede, ale inak nič. Na pravej strane je to podla mňa chaos. Zle pospájané vleky vás nútia absolvovať zjazdovky, ktoré vás nebavia ,len aby ste si dali jednu jazdu na tej, ktorá sa vám páči a môžete opakovať tortúru odznova. Proste za mňa mesto super, nočný život super, ceny super, lyžovačka mňa sklamala.
Kaprun
Na Kaprun sme sa vybrali prvý krát ako rodina a dokonca hneď dve rodiny s deťmi. Navyše na silvestrovský pobyt. Hmmm, odporúčam, nerobte to. Je to drahé, nezalyžujete si, či už kvôli deťom alebo kvôli obrovským davom ľudí a Silvestrovská noc sa dá stráviť aj príjemnejšie, ako na apartmáne, ktorý nemôžete opustiť. V našom prípade sa k tomu pridal ešte nedostatok snehu. Každopádne lyžovačka v okolí Kaprunu mimo tohto termínu a s dostatkom snehu stojí za návštevu. V okolí mestečka ktoré je veľmi pekné a majú tu aj najväčšie múzeum starých áut, aké som kedy videl sú tri strediská ,kde sa dá slušne zalyžovať.
Maiskogel
Link na Sportstracker ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek
Maiskogel je stredisko takpovediac priamo v meste na jednom kopci. Do polovice kopca sa dá dostať aj autom a to sme tu už boli na Mercedese, takže žiadnu štvorkolku nepotrebujete. Inak sú tu dve dlhé sedačky, stredne široké zjazdovky v hornej časti pomerne strmé a na celodenné krúženie je to trocha nuda.
Zell am See
Link na Sportstracker ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek
Zell am See ako už názov napovedá je stredisko nad jazerom. Je to pomerne veľké stredisko, ale kedže sme sem išli s malým Leonardom na boboch, tak som sa od nich nechcel veľmi vzďaľovať a videl som len malú časť. Trafil som omylom aj na brutálnu čiernu zjazdovku po ktorej prejdení som vedel, že sa ten deň už na lyže nepostavím. Každopádne zjazdovky sú tu pekné a určite odporúčam navštíviť. Do strediska sa dá dostať z troch strán a najlepšia je asi prvá od Kaprunu ,nakoľko je tu veľké parkovisko, čo sa pri ďalších nedá povedať.
Kitzsteinhorn
Link na Sportstracker ,kde je naša denná dávka na lyžiach vrátane fotiek
Kitzsteinhorn je to, čo si každý predstaví, keď sa povie Kaprun. Je to ľadovec, na ktorý vedú dlhočizné lanovky. V hlavnej sezóne je to, čo sa týka ľudí totálny masaker. Keď sa sem navyše vyberiete s dvojročným dieťaťom, bobami a dvomi lyžiarskymi výstrojami tak ste asi blázon. Aspoň ja som si tu tak pripadal. Ľadovec je na rozdiel od Tonale rozsiahli a je tu obrovské množstvo vlekov a zjazdoviek, kde si tú svoju nájde každý. Len sem nechoďte na silvestra, lebo tie davy ľudí vám to všetko pokazia. Ak ovšem nieste masochista ktorý má rád tlačenice a stúpanie po lyžiach.
Toľko asi v skratke k lyžovačkám, ktoré som za posledných dvanásť rokov absolvoval. Pre podrobnejšie info si pozrite linky na sportstracker. Nájdete tam prevýšenia, rýchlosti, prejazdené kilometre a fotky, ako to na danom mieste vyzerá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára