Pred koncom ceremónie sa našlo, že dieťa škúli. Hurá môžeme pokračovať v pravidelných návštevách preplnených čakární. Samozrejme, že nám hneď chceli naordinovať okuliare. Máme živé dieťa takže sme si hneď predstavili, aká bude ich životnosť a po skúsenostiach od našich známych ktorý tieto okuliare už nejaký čas, rozumej pár rokov bez zjavných výsledkov nosia, sme sa rozhodli navštíviť aj súkromnú kliniku. Veĺký rozdiel v prístupe, kvalite, čistote a príjemnom prostredí. Privítajú vás ako človeka pre ktorého sú tam. Ako je možné, že jedna lekárka po vašom dieťati kričí a čuduje sa, že nespolupracuje zatiaľ čo druhá ho pekne slovami presvedčí aby spravil čo potrebuje. Ja viem, na súkromnej klinike sa zarába asi viac tak je ľudskejšia... čoooo? keď sa nevieš správať k ľuďom tak s nimi nepracuj. Pardón, odbočil som. Výsledkom bolo, že za primeraný poplatok som sa dozvedel všetko o tom prečo dieťa škúli a hlavne, že to nieje tak extrémne aby boli nutné hneď okuliare a, že je vo vývine a máme sa prísť ukázať o pol roka, alebo aj kedykoľvek skôr ak budeme mať pocit, že sa to nezlepšuje. Kedykoľvek? Veď u našej očnej sme presne objednaný o tri mesiace a keď neprídeme tak smola a čakať ďalšie tri mesiace. Čuduj sa svete, Leonard po roku už skoro vôbec neškúli. Skúšame s ním doma všetky testy ktoré nám odporučili na klinike a má zrak ako orol.
Aby sme sa nenudili objavila sa alergia na mačku a s tým spojený atopický exém. Super vec, dieťa sa vám stále škrabe, väčšinou až do krvi a hlavne keď ho to chytí v noci tak si spánok patrične užijete. O lekároch už máte svoju mienku, ale dieťa je prednejšie takže absolvujete "zopár" testov aby vám povedali, že v podstate nemá nič jesť a vyhýbať sa všetkému a treba mu natierať tieto perfektné kortikoidové masti. Trojročnému dieťaťu. Ja blbec sa zamyslím a poviem si. Tu dačo nesedí. Keď sme boli pri mory tak sa neškrabal a ani dva mesiace potom. Kúpime morskú soľ do kúpeľa a nejaké masti na prírodnej báze a zrazu sa exém zminimalizuje na únosnú mieru do času kým budeme môcť ísť opäť k moru. Nie je to ideálny stav, ale malý je bojovník a s našou pomocou sa toho nakoniec zbaví.
Ďalšia zábavka pod kontrolou tak nám proti nude príde laryngitida. Vééélká zábava, dieťa sa v noci zobudí nato, že nemôže dýchať. Rodič v panike upaľuje do nemocnice 200km/h našťastie o druhej v noci kedy to obvykle prepukne tak policajti spia na svojich obľúbených miestach. Neviete kde je detská pohotovosť? To čo ste za rodič? Pozrú na vás na klasickej pohotovosti. Ani omylom nechoďte do detskej nemocnice, tam si vás posadia a začnú vypisovať vaše prijatie na lôžko zatiaľ čo dieťa vám ledva dýcha v náručí. Keď sa opýtate čo idú robiť aby sa mohol normálne nadýchnuť tak na vás vypleštia oči. Vy ste neboli na pohotovosti? Kua, veď ani neviem kde je. "Dieťa nevie dýchať tak idem do nemocnice." Ja viem som blbý a nezodpovedný rodič lebo to všetko nemám naštudované. Pri štvrtom záchvate laryngitidy, už pokojne sedíte pri otvorenom okne keď vonku je -11stupňov a tešíte sa, že to nemusí byť pri ladničke. Dáte mu čípok, teda pardón. Nedáte, tie čípky ktoré zaberali do päť minút prestali vyrábať a miesto toho sú tabletky ktoré zaťažujú žalúdok a dostať ich do plačúceho dieťaťa ktoré má problém prehĺtať je heroický výkon. Ale aj toto sme sa naučili zvládať. Prekonali sme to aj v medine uprostred Marakešu tak si myslím, že už to zvládneme všade. (čítaj tu)
Dieťa má tri roky, skončí materská, antibiotiká malo len raz a považujeme ho za veľmi zdravé. Kamarátka nám spomenie, že požiadala o príspevok pre dieťa ktoré má alergiu a dali jej ho. Ona, ale chodí po vyšetreniach na ktorých sa nič nedozvie, takže zdravotnú kartu má malý ako osemdesiatročný človek. Hovorím si: " je to príspevok pre rodičov, ktorý majú zvýšené výdavky na udržanie zdravia svojho dieťaťa." Pozriem sa hore čo som napísal a príde mi, že naše dieťa má zvýšené nároky. So soplíkom a prechladnutím k lekárke vôbec nechodíme. Čo môže byť s pohľadu socialky chyba, ale za skúšku nič nedám. Spíšeme všetky žiadosti a potvrdenia od lekárky a odošleme na socialku. Do mesiaca nám príde odpoveď, že naše dieťa nemá zvýšené nároky takže nám príspevok nedajú. Dieťa ani len nevideli, s nami sa nikto nerozprával, ale naša karta asi nebola dosť hrubá.
Som šťastný, že nemáme žiadne vážnejšie problémy, ale prístup našej "socialnej" poisťovne ma zarazil. Nemám naozaj nič proti rómom, ale som presvedčený, že oni tieto príspevky majú na všetky deti lebo majú čas behať po doktoroch kôli pečiatkam. Nezazlievam im to. Robia v podstate veľmi múdro len to čo im umožňuje systém.
Problém je vlastne vo mne, keď si myslím, že ten systém je zle nastavený. Takže od zajtra behám po doktoroch veď mám nárok na OČR, zháňam pečiatky a posielam žiadosti aby aj páni úradníci mohli vykázať nejakú činnosť a všetci budeme šťastný v akom socialnom svete žijeme a snáď mi nakoniec pošlú aj nejaké euro zato, že som poslušná ovečka čo drží pri živote túto mašinériu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára