Kam nas dovedie multikultura.

   Nie som rasista a som presvedčený o tom, že v rôznorodosti je krása a preto by sa rozdiely v kultúrach mali zachovať. Černoch s beloškou, indián s aziatkou, kresťan s budhistkou a hinduista s muslimkou..... 

Preco nie? 

   Ľudia ktorý presadzujú multikultúru veľmi často argumentujú tým, že aj roznofarebne mačky v prírode sa pária. To áno, ale počuli ste niekedy o tom aby sa páril tiger s levom? Rôznofarebné mačky sú ako Česká blondína s hnedovlasým Slovákom a to je podľa mňa úplne v poriadku. Čomu nerozumiem je prečo si niekto myslí, že Aztékom prospelo spojenie so Španielmi, alebo Apačom spojenie s novousadlíkmi. Prečo si niekto myslí, že Arab pochopí voľnomyšlienkárske ženy Európy. Černoch má v génoch pamalšie životné tempo ako aziat a nehovorím, že jedno, alebo druhé je výhoda. To čo zalichotí Európanke, urazí Indianku a opäť to nehodnotím. Je to proste tak lebo medveď. Sme pumy, tigre, jaguáre a levy ktoré sú vo svojom regióne na vrchole potravinového reťazca len na rozdiel od zvierat máme potrebu presviedčať ostatné šelmy, že ten náš spôsob života je ten jediný správny.

    Európa je založená prevažne na kresťanských základoch a aj keď ja som ateista tak tieto základy ovplyvňujú moje chovanie. Myslieť si, že spojením dvoch kultúr (náboženstiev) vznikne umiernená spoločnosť bez rozporov je neskutočne naivné. Princíp náboženstva je založený na nespochybnitelnosti danej viery a preto každý človek bude chrániť tie svoje hodnoty (vieru). A ak by dokázal prejsť na inú vieru nieje to žiadna výhra lebo opäť len háji zaujmi náboženstva v ktoré uveril. Vždy bude konfrontovaný so svojím okolím a pokiaľ toto je inej viery tak nastáva konflikt kvôli nedostatku tolerancie, ktorá bola vylúčená základným princípom "nespochybnitelnosti". Začarovaný kruh sa uzatvára.

   Ľudstvo nieje zatiaľ pripravené veriť v seba viac ako v predkladané hodnoty, takže rôzne kultúry by sa mali vzájomne spoznávať, spolu obchodovať a hlavne sa rešpektovať, ale určite nie spájať.

 
   Uvediem príklad. 

Boli sme na jednej party, kde sa zišli ľudia, ktorý sa poznajú desiatky rokov, ale aj ľudia skoro neznámi. Proste dobrá party so spoznávaním druhých a spoločnej zábave. Dvaja chalani ktorý sa poznajú celý život majú zvyk, že keď si vypijú komunikujú spolu po anglicky. Tá časť ľudí ktorý ich pozná to neriešila lebo to tak robia roky a je to ich spôsob prezentácie seba samých. Čo sa ale stalo keď jedna baba viac menej zo srandy poznamenala, že by mohli hovoriť po Slovensky. Zhodou okolností ich tiež poznala roky a bola to len nevinná poznámka. Čo čert nechcel. Chytil sa toho jeden z ľudí, ktorý tých dvoch nepoznal a začal na nich útočiť, aby rozprávali po Slovensky, keď sme na Slovensku a ostatný im nerozumejú. Kvôli alkoholom vyhrotením emóciám sa z toho ztrhla hádka, ktorá pokazila celú party. 

 
   Ak dospelému človeku hovorím, že to čo robí je zlé a mal by to robiť inak, bez toho aby ma dotyčný požiadal o radu, tak mu hovorím, že nieje schopný viesť vlastný život. A to sa dotkne každého, lebo jeho JA stojí za ním, a je presvedčené, že dokáže viesť svoj život správne. Každý má právo na svoj názor a keď sa mu niečo nepáči tak by to mal povedať, ale tým by to malo skončiť. Je na strane toho druhého či uzná za vhodné zmeniť svoje správanie na základe vlastnej sebareflexie.

Toto uvedomenie ľudstvu zatiaľ chýba a preto by sa rôzne kultúry nemali spájať.