Stredné a Južné Slovensko

Celá mapa je aktívna, dá sa s ňou pracovať a sú tam aj zaujímave body, ktoré sme nestihli navštíviť.

Celá prejdená trasa: 683km vrátane prechádzok pešo

   Naše spoznávanie Slovenska pokračuje v známej zostave, ako na západnom Slovensku (čítaj tu) Jeden špičkovo upravený Mercedes Viano Fun 😁 a dva špičkové VW T4 California eventuálne jedna California a jedno Cartago, aby som bol presný. 

    Tentoraz sme vyrazili v stredu večer a zamierili sme do okolia Banskej Štiavnice. Kedže sa už otvorili nákupné centrá, tak naše baby nevydržali a museli sme po ceste navštíviť Decathlon v BB. Každá posádka tu nechala cca.40eur za životne dôležité záležitosti. 😂 Príchod do okolia Štiavnice nám to posunulo do večerných hodín aj vďaka tomu, že sa vyhýbame diaľniciam. Spať sme chceli na Počúvadielskom jazere, takže sme zamierili do tunajšieho kempu. Kemp bol otvorený, ale nikto tu nebol. Našli sme si miesto na stanie v obvyklom rozložení do "U" a povedali si, že ak niekto ráno príde tak ráno zaplatíme. Bolo tu pomerne chladno, takže sme moc vonku neposedeli a uložili sa spať. 

     Ráno sa tu neobjavil žiadny majiteľ. Deti sa vybrali na lov kešky a po raňajkách sme sa všetci šli prejsť okolo jazera. Dostali sme sa necelých 50m od áut, kde je na strome zavesená hojdačka do vody. Tu sme stvrdli hodinu a blbli ako malé deti. Leonard a Johanka sa pozobliekali a skočili do poriadne studenej vody. Saša nechcela byť horšia a skočila tam tiež. Zabudla sa predtým zobliecť. 😋 Zletela tam z hojdačky vo veciach o ktorých pred chvíľou tvrdila, že jej vydržia do piatka. Navydržali.😂 Zatiaľ čo sa išla sušiť my sme pokračovali k hotelu Topky na brehu jazera. Tu sme si požičali vodný bicykel a Mišo s Maťou si zatancovali na Elvisa Presleyho. Je to tu krásne miesto a v sobotu sa v bare na opačnom brehu v sezóne opeká prasiatko, takže určite odporúčam navštíviť. Personál hotela bol veľmi príjemný a ochotný. Nasadli sme do áut a vybrali sa kúsok naspäť do Múzea baníctva. Banská štôlňa je ešte uzavretá, ale vonkajšie expozície sú otvorené ako aj malá štôlňa, kde majú vystavené banské stroje. Ďalšia zastávka bol Nový zámok, ale dnu sme nešli. Vyhýbame sa vnútorným priestorom lebo sa nám nechce fučať do rúšok. Dúfam, že toto šialenstvo skoro skončí. Mesto Štiavnica sme tentokrát vynechali. Ja som tu bol Xkrát, posádka Californie tiež a posádka Cartaga, že sem príde nabudúce sama na romantický výlet. OK. Cesta viedla Štiavnickými kopcami a zákrutami do Levíc. Po ceste sme sa zastavili pri vodnom mlyne v Bohuniciach. Vyhnal nás odtiaľto dážď aj keď nám veľmi milá pani núkala, že tu môžeme pokojne prespať. My sme mali namierené do obchodu s cukríkmi. 😛 V Leviciach je výroba a na námestí podniková predajňa Cloetta. Je to raj pre deti, kde si môžu na kilá vybrať z čoho si chcú pokaziť zuby. Na noc sme zamierili ku kempu Margita a Ilona. Ja som tu bol ako trojročné dieťa a údajne som tu mal svoju prvú frajerku Dominiku. Nebola tu. 😂 Mišo s Maťou sem chodievajú a poznajú to tu. Pri otvorenej bráne sme sa šli opýtať či by sme tu mohli prespať. Začalo pršať a nechcelo sa nám sedieť každý vo svojom aute. Milý pán na recepcii nám povedal, že kemp je ešte zavretý lebo ho hygiena hodnotí ako kúpalisko a aj keď otestovali vodu, ktorú museli len kôli týmto testom napustiť a znova vypustiť tak im otvorenie nepovolili. Testy vyšli výborne, ale Covid je smrť ktorá všade číha. "Hádam vás nevyhodím" povedal a ponúkol nám možnosť zaparkovať pri bungalove a sedieť na terase bungalovu pod  strechov. Okolo terasy sme si postavali autá a boli vďačný za normálnych ľudí. Večer sme sa ešte okúpali v bazéne, ktorý bol napustený len koli testovaniu hygieny a ráno sa vypúšťal. Mali sme pre seba vodu v bazéne v ktorom sa nikto nekúpal a ani sa nebude. Čo viac si priať. Tieto všetky likvidačné opatrenia my prídu ako úplne scestné a po rozhovoroch s ľuďmi, ktorých živý turistický ruch mi je z toho celého do plaču. Večer sme si ugrilovali mäso a niečo popili. Počasie sa tiež umúdrilo a bol to pekný večer. 

   Ráno sme poďakovali za možnosť prespať a zapriali skoré uvoľnenie nezmyselných opatrení. Vybrali sme sa na vyhliadku nad kúpaliskom. Je tu pamätník Maršala Malinovského. Na vyhliadku vedú strmé schody, ktoré si baby pár krát vybehli a hneď mali pocit, že sú modelky. 😁 Sú, tie najkrajšie samozrejme. Cesta nás viedla do Brhloviec, kde sú kamenné obydlia vytesané do skaly. Je to v podstate jedna ulica na ktorej sú takéto domy a môžete sa tam za poplatok pozrieť. Miestny nám poradili, že niečo podobné sa nachádza aj v Liškove. Maťa o tom vedela a malo tam byť aj unikátne múzeum masiek. Prvá zastávka bolo múzeum. Tu nás so širokým úsmevom privítal majiteľ, ktorý nás celý čas sprevádzal. Má tu nádherne zrekonštruované staré obydlie a postavenú starú keltskú stavbu. Robia tu aj rôzne workshopy a snažia sa pozdvyhnúť povedomie o tomto kraji. Veľmi mu to prajeme a určite každému odporúčam zastávku na tomto mieste. Viac si môžete prečítať (tu) Kúsok od múzea začína cesta k skalným obydliam, ktoré sú úžasné. Celé sú vytesané niekde až 30m do skaly. Ďalšie najdete trocha ďalej cestou do doliny za tabuľou zákaz vjazdu doľava. Tieto kedysi používalo miestne družstvo ako sklady, takže je sem potiahnutá aj elektrika. Momentálne nefunkčná. Po obede sme pokračovali k Rímskym kúpeľom v Dudinciach. Sú to jamy vyhĺbené do kameňa na zemi, ktoré boli údajne prepojené vodnými kanálmi a slúžili na kúpanie. Zaujímavé miesto. Kúsok od Dudiniec sa v obci Hontianske Tesáre nachádza Tesárska roklina a Osemdiera. Sú to opäť otvory vytesané do skaly. Roklina je krátka, ale veľmi pekná. Prespať sme mali v pláne v Kempe Lazy a po ceste sme sa zastavili v Opevnenom Kláštore Bzovík. Úžasné miesto. Ide z neho pocit, že sa ľudia len včera odsťahovali. Prebiehajú tu rekonštrukcie nezamestnanými čomu sa veľmi teším. Na Slovensku máme obrovské historické bohatstvo a mali by sme sa oň starať. Po príchode do Kempu Lazy nám majiteľka, ktorá je myslím Holanďanka oznámila, že kôli Corone nemôžeme používať sociálky, ale prespať môžeme za cca.20eur na posádku. Ráno nás povozia na koňoch. Prespať na lúke bez zázemia za 20eur medzi veľkými obytňákmi, kde nebudeme môcť vypustiť psy? Ďakujeme, nájdeme si miesto na divoko. Aj sme našli. Fúkal tu vietor, takže sme si spravili provizórnu vetrovú zábranu a bolo nám fajn.   

 

   Ráno po prebudení sa povozila na "koni" aspoň Elizabet a vyrazili sme na hrad Šomoška na maďarských hraniciach. Vo Veľkom Krtíše Mišovi praskol remeň od alternátoru, takže sme tu hodinu strávili hľadaním nejakého servisu. Márne. 😟Sme tri autá a nejak si pomôžeme nabíjačkami a štartovacími káblami.  Po ceste sme sa zastavili pri Modrom Kameni, ale pani ktorá nás po zaklopaní na hradnú bránu privítala v plexisklovom štíte nás odradila od tejto prehliadky. Zastavili sme sa aj pri zámku v Halíči, ale ten je súkromným hotelom, kde bola navyše súkromná spoločnosť, takže sme si ho odfotili len zdiaľky. Každopádne vyzerá úžasne a ubytovanie tu stojí cca. 120eur za noc. Na parkovisko ku hradu Šamoška sme dorazili okolo 16:00hod a veľmi milý pán nám vysvetlil ako sa dostaneme k hradu a spravil nám aj pár spoločných fotiek. Pripojili sme Mišove auto na nabíjačku, ktorú poháňali moje soláry (čítaj tu) a vyrazili k hradu. Hrad a cesta k nemu okolo jazierka a kamenného vodopádu je krásna. Trvá to celé cca. 2hodiny tam a spať. Z maďarskej strany je to len sto metrov, ale kôli Covidu sa sem nedostanete. Každopádne na hrade sa stretnú ľudia z oboch krajín a nikto to nerieši. Potešilo ma, že tu nikto nemal rúška. Normálny ľudia ešte žijú. 😁 Po ceste naspäť je tu možnosť predĺženia si prechádzky okolo kameňolomu, ale toto sme neabsolvovali. Vyrazili sme smer Turecký most v Poltári, ktorý sme, ale kôli chybe v nastavení mojej navigácie minuli. Mal som poznačenú ešte jednu zastávku v horskom prechode sedlom Chorepa, ale sochu Jánošíka ani studničku Jánošíkove slzy sme nenašli. Zbytočná zachádzka. 😕 Zotmievalo sa a začali sme hľadať miesto na prenocovanie v okolí priehrady Klenovec. Bez šance. Samé zákazy, takže rýchlo preč. Nájdeme niečo po ceste k Muránskej planine. Našli sme veľmi pekné miesto pri rybníku pred Tisovcom. Spali sme pod svietiacimi lampami a s pravidelnými policajnými kontrolami. Pocit bezpečia už nemohol byť väčší.😁

   Ráno nás privítala zima a mrholenie. Rozhodli sme sa vynechať Čertovu dolinu, ktorú sme sa pôvodne chystali prejsť. Škoda, ale psy na rebríkoch a prechádzka v daždi asi nieje najlepší nápad. Rovnako dopadlo aj rozhodnutie o prechádzke na Muránsky hrad. Deti navyše jednohlasne odhlasovali, že chcú ísť pozrieť sysle, ktoré sme my absolvovali pred týždňom. Tentoraz sa tu pásli už aj somáre a elektrický plot bol pod prúdom, čo si bohužiaľ vyskúšala Elizabet. 😕 Ako to tu a na nasledovnej trase vyzerá si môžete prečítať (čítaj tu) Počas návratu sme spravili ešte jednu odbočku k Stratenému kaňonu, ale cesta je uzavretá zákazom a betónovými zátarasmi. Vonku lialo ako z krhli a navyše bola zima, takže sme to otočili smer domov. Chcel som prejsť ešte jeden horský prechod až do Hrabušíc, ale Mišov alternátor bez remeňa nefungoval a ostať stáť v 180stupňových zákrutách je veľké riziko. Majov VW navyše začal škrípať, nejaké kamienky medzi brzdovým obložením. Radšej teda po hlavnej cez Vernár so zastávkou pri kameňolome Kvetnica. Veronika navarila v zákrutách nad Vernáom, takže sme sa tu najedli. Mišove auto sme pripojili na nabíjačku, lebo hneď po zastavení kľakol motor. Baterka vymlátená na 8V neveštila nič dobré. Dobili sme ju na 12V a naštartovali pomocou štartovacích káblov. Celý čas pršalo a nad Tatrami ani chýru po slnku. Pôvodne sme sa chceli vracať cestou cez Tatry, ale za daných okolností sme zvolili zrýchlený presun po diaľnici. Baterka až domov nevydržala. 😞 VW Cartago sme odtiahli z diaľnice až domov za Mercedesom a VW California nám robil backup zozadu. Je super, keď ste na ceste viacerý a viete si pomôcť. Posledný deň nám pokazilo počasie, ale aj tak to bol pekný výlet.