Istria na poslednú chvíľu

 

S mapou sa dá pracovať, takže používajte zoom a klikajte na body záujmu. 

Prejdené celkovo 1830km.

         Pred mesiacom sme si v Albánsku povedali, že mora už máme dosť (čítaj tu). S Leonardom a sestrinou rodinou sme si boli zapotápať na Čiernej vode, lebo my sme vodné živočíchy a doma neposedíme. Leonard si prvý krát vyskúšal dýchanie z flaše a aj keď mu to ešte veľmi nejde, potápač z neho bude. 😀

   Čo však čert nechcel? Naši kamaráti s ktorými sme už čo to precestovali aj toho roku po Slovensku (čítaj tu) sa vybrali do Chorvátska. Poslali pár provokačných fotiek a tak sme sa v stredu poobede za tri hodiny zbalili a vyrazili za nimi. 😁

   Nocou som to potiahol až na Rakúsko Slovinské hranice, kde sme na parkovisku prespali. Ráno sme minuli miesta kde sme strávili dovolenku pred rokom (čítaj tu) a pred obedom sme zastali vedľa známeho VW California kúsok od mesta Zambratija. Všetky hranice ktoré sme prešli boli prejazdné úplne hladko, akoby neexistovala žiadna Corona. Ani na Chorvátskych hraniciach od nás nechceli žiadne avizované tlačivá. Miesto kde stáli naši kamaráti bolo veľmi pekné len malo jednu chybu, ktorá je známa v celom Chorvátsku. Rozdávajú sa tu pokuty za spanie na divoko. 70eur zaplatili za predošlú noc naši kamaráti napriek tomu, že tam nebola žiadna tabuľa, ktorá by to zakazovala. Ostali sme tu celý deň a večer sme šli hľadať miesto, kde prespíme bez pokuty. Campingov je tu samozrejme veľa, ale ceny od 40eur za noc sa nám zdali veľa. Presunuli sme sa teda cez Umag k mestečku Karigador, kde je obrovský kemping, ktorý má pred vstupom do kempu odstavné plochy pre campery, kde je možné za 10eur prespať pod stromami aj s prípojkou vody. Sprchy a WC môžeme vraj použiť v kempe. Čo viac si priať. 

   Cesta pokračovala pobrežím Istrie, pozreli sme si pár pláží a nakoniec zakotvili v malom 3* kempe za 30eur na noc. Bolo tu dokopy desať kemperov a inak bol celý kemp plný sezónne odparkovaných karavanov a bungalovov na prenájom. Mali sme krásne miesto s výhľadom na more, takže sme tu ostali dve noci. Druhý deň odišla polovica z toho mála áut, kedže Slovinci vyhlásili Chorvátsko za rizikové a ak nechceli ísť do karantény tak sa museli zbaliť a ísť domov. Všetci boli patrične nahnevaný, ale čo im ostávalo.

      Ďalší presun bol za históriou. Vybrali sme sa do Rovinj a pozreli si nočné historické centrum. Je to typické Jadranské mestečko so všetkým čo k tomu patrí. Rúška tu samozrejme nikto nerieši. Miesto na prespanie sme našli za pomoci park4night (čitaj tu). Bolo to parkovisko pre reštauráciou, kde nás majiteľ reštaurácie privítal aperolom zadarmo a bol rád za 10eur za parkovanie. Kôli Corone sa z neho stal čašník aj kuchár. Takúto sezónu za svoj život nezažil. Zamestnancov musel prepustiť a oni nakoniec odišli robiť do Nemecka. Corona likviduje turizmus aj v Chorvátsku.  

   Ďalší deň sme strávili na peknej pláži pri mestečku Peroj. Boli sme tu sami. Podľa aplikácie je možné tu aj prespať, ale rozhodli sme sa neriskovať. Večer sme si pozreli historické centrum mesta Pula a a jeho koloseum. Miesto na prespanie sme opäť našli pri jednej reštaurácii kde nám dovolili prespať dokonca zadarmo. Teda Majo s rodinou išli na večeru, takže úplne zadarmo to nebolo. My do reštík s Elizabet veľmi nechodíme lebo potom ju len naháňame po celej miestnosti. 

   Ďalší deň sme zatúžili po divočine, takže sme odbočili z hlavnej cesty a odbočili na šotolinu. Takmer sme tu v strmom stúpaní zaviazli, ale pláž poblíž mestečka Perušky stála zato. Večer sme sa vybrali opäť do kempu. Strávili sme tu dve noci a Majo s rodinkou si požičali aj loďku. V kempe bolo dokopy do 20áut, takže bol úplne prázdny, čo nám vyhovovalo.

      Mali sme v pláne pred návratom domov zastávku na Senci a pozrieť si ešte juh Istrie. Nebolo možné sa rozumne dostať na pláže, takže sme len prešli pobrežie a valili smerom na Slovensko. Po ceste sme sa zastavili ešte vo Viedni v nákupnom centre, kde na naše prekvapenie nikto nemal rúška. Nakúpili sme tu nejaké veci pre Leonarda, kedže z neho ide byť už školák a večer sme dorazili do prázdneho kempu na juhu Senca. 

    Senec máme radi. Previezli sme sa vláčikom, požičali sme si vodné bicykle a celkovo sme si to tu užili. Stretlo sa tu asi sedem rodín z Ružomberka. Výlet to bol krátky, ale dobre nám padol pred koncom mojej materskej dovolenky a nástupom nášho veľkého chlapca do školy.