Camper dodávkou po svete: Od Turca k Dunaju.

Mapa je aktívna takže sa s ňou dá pracovať, sú tam aj miesta ktoré sme nestihli pozrieť.

Celá trasa má 744km a prešli sme ju za deväť dní.

Covid šialenstvo pokračuje úspešne druhý rok a v opatreniach sa podľa mňa nevyzná ani ten, kto ich vymýšla. Asi je to cieľom. 😒 Po skúsenosti z minulého roka, keď sme bez problémov precestovali celý Balkán (čítaj tu) viem, že pri mori by sme boli v kľude, ale ten cirkus po návrate na Slovensko mi za to nestojí. Zmysluplnosť opatrení a možnosť predvídať situáciu je nulová, takže pre nás z toho vyplýva, že ostávame spoznávať Slovensko a budeme nadväzovať na predošlé cesty po východnom (čítaj tu), strednom (čítaj tu) a západnom Slovensku (čítaj tu). Tentokrát sme si vybrali regiony Turiec, Hornú a Dolnú Nitru. O naších ďalších kratších výletoch si môžeš prečítať aj (tu)

Na cestu sme vyrazili v piatok po práci a prvou zastávkou bol opustený vlakový tunel pri Kraľovanoch. Okolo tohto miesta prechádzam minimálne raz týždenne asi ako polovica Slovákov, ktorý absolvujú sťahovanie obyvateľov, každý víkend. Nachádza sa medzi Kraľovanmi a zákrutou s odpočívadlami pred Šútovom. Vstup doňho je zarastený stromami a vyzerá to tu trochu desivo. Vošli sme len pár metrov a ďalej sa Leonard bál, takže sme pokračovali ku Strečnu. Po ceste sme sa ešte zastavili pri jazierku, kde chodia trénovať vojaci a teraz tu sedelo veľa rybárov. Pri Strečne sme sa kompou presunuli na druhú stranu Váhu. Je tu na kopci pri Nezbudskej Lúčke reštaurácia Panorama, kde to už roky budujú a rozširujú. Prvý krát sme tu boli, keď sme sa túlali po okolí Rajca. Raz aj o tom napíšem. 😀 Aktuálne sa tu nachádza nová zábavka pre deti. Je ňou rozprávkový les, kde sú rôzne postavičky zo známich rozprávok zakomponované pekne do terénu kopca. Celá prechádzka je tak na pol hodiny a dá sa absolvovať aj s kočíkom. Na to, že na Slovensku každá atrakcia stojí toľko ako v Nemecku sme si už zvykli. Každopádne deťom sa páčilo aj keď Elizabet sa zľakla, keď začali spievať krokodíli. 😂 Kúsok odtiaľ sa nachádza Asfaltové jazero, ktoré vzniklo ťažbou asfaltu v týchto miestach a pozostatky toho je vidieť na skalách po ktorých v teplých mesiacoch ešte vyteká asfalt do jazera. Kúpanie sa neodporúča kôli spodným prúdom. Miesto sa nám veľmi páčilo, tak sme tu strávili noc. Západ slnka tu bol nádherný a mamina sa hneď musela fotiť. Fotky sú nepublikovateľné 😉

Ráno bolo teplo, takže voľba bola jasná. Kúpalisko vo Vrútkach. Je to miesto, kde zastal čas a našťastie aj ceny. Jediné čo tu deťom chýbalo boli tobogány, ale inak sme tu strávili celý deň. Poobede sme sa presunuli do Belianskej doliny. Chceli sme si ísť pozrieť vodopád, ale v polovici doliny je zákaz vjazdu a po celom dni na slnku sa nám 8km šľapať nechcelo. Uložili sme sa spať pod hrádzou belianskeho potoka, kde bol príjemný chládok.

Ráno sme sa vybrali smer Gaderská dolina. Po ceste sme sa zastavili pri rozhľadni na Brotnici odkiaľ sú nádherné výhľady na okolie. Kúsok odtiaľ je aj cesta ku zrúcanine hradu Blatnica. Aj táto zrúcanina rovnako ako ďaľšie na Slovensku sa rekonštruuje, ale zatiaľ tu veľmi nie je čo vidieť. Zaujímavý je pohľad do Gaderskej doliny. Po príchode do Blatnice, kde sa nachádza vstup do doliny začalo mrholiť. Vozíme so sebou jednu elektrickú kolobežku, druhú sme si požičali v miestnej požičovni a vyrazili sme na koniec doliny k Čertovej bráne. Vedie sem asfaltová cesta a takáto turistika sa mi určite páči viac ako s Elizabet na pleciach. 😂 Cestou naspäť nás chytil celkom silný dážď, takže sme sa vrátili mokrý ako myši, ale výlet to bol pekný. Keďže pršalo, tak sme sa rozhodli presunúť do Bojníc. Po ceste sme sa zastavili pri vodnej nádrži v Kanianke. Bolo škaredo a miesto na spanie sme tu nenašli. Pri studničke vedľa futbalového štadiona v Bojniciach sme doplnili vodu a šli sme pozrieť kúpele Bojnice. Keď sme dorazili k Bašte pri prameni, tak nás privítalo stavenisko nového hotela a pršalo. Jediná možnosť, kde sa zašiť bola detké interierové ihrisko. Pobudli sme tu asi dve hodinky a začali sme hľadať miesto na prespanie. V Bojniciach sú všetky parkoviská platené, alebo je na ne zákaz vjazdu. Našli sme nakoniec miesto pri rieke. V noci nás dobehla brutálna búrka s bleskami, takže som sa moc nevyspal.

Po zobudení všade blato a maco po výjazde od rieky vyzeral ako plnokrvný offroad. Toto mám tak rád. 😁 slniečko začalo presvitať a my sme sa vybrali na vyhliadku Čajka v oblakoch. Nebol tu nikto. Zaparkovali sme na platenom parkovisku, na Slovensku sú parkoviská najväčší biznis. Okolo vyhliadky je pekný detský park, kde sa špunti vyšaleli a ja som si vybehol aj na vyhliadku za 10€ na osobu. Keď si v Bojniciach, tak je zámok alebo ZOO povinná jazda. Takže ZOO. Spravili sme zopár fotiek, ktoré ešte nikto nemá a nakúpili kraviny v stánkoch pri východe zo ZOO. Toto mám tak rád. 😡 Počasie bolo stále všelijaké, rozhodli sme sa ísť pozrieť k vodnej nádrži v Nitrianskom Rudne. Cesta sem bola krásna a výhľady úžasné. Miesto na spanie by sme pri nádrži našli a je tu aj kemp, ale všade tu bolo veľa rybárov a veľmi sa nám tu nepáčilo. OK, pokračujeme ďalej smer Bojná. Po ceste som obajvil odbočku k nejakej nádrži v Tesároch. Obišli sme ju dookola a na konci našli nejaký zašitý detský tábor. Okolo nádrže opäť samí rybár, ale pekné miesto na prespanie sme našli pod hrádzou a užívali sme si návrat v čase. Miestne deti sa hrali na hrádzi, skákali do vody zo stavidiel a jazdili na babetách po lúke. Proste svet bez zákazov. Toto mám tak rád. 👍

Ráno sme doplnili zásoby vody z miesteho prameňa. Podľa domáceho rybára vraj z neho svaly rastú aj keď je rovnako možné, že sa rovno posere.... 😂 Nestalo sa ani jedno. V Tesároch sme si chceli pozrieť miestny kaštieľ, ale bolo zamknuté... asi už pár rokov. Nádhernou prašnou cestou okolo polí so pšenicou sme sa presunuli k Ranču pod Babicou, kde je reštaurácia a ZOO. Pekné miesto a vyžitie pre deti na celý deň. Jediné čo mi vadilo boli zákazi. Všade, kde si sa pozrel. V Austrálií nájdete nápis "choďte bosí po tráve, objímajte stromy a milujte prírodu" u nás nájdete "prísny zákaz, dodržujte odstup, ste pod kamerami". Čo k tomu dodať, máme čo si zaslúžime. Kúsok od Bojnej je aj starodávne nálezisko Slovanskej kulúry, ale Elizabet nám po obede v reštike zaspala. Obed teda nič moc a cena vysoká. Po ceste sme odbočili k Čertovej peci, čo je v podstate priechodzia skala kúsok od parkoviska. Majú tu tiež nejaké kozy, prasiatka, jelene a reštauráciu. Po všetkej zvery sa mi zažiadalo trocha kultúry, takže som zamieril do Oponic, kde je zrekonštruovaný kláštor s krásnym parkom. Slúži momentálne ako hotel, ale je tu nádherná zrekonštruovaná knižnica s viac ako 10.000knihami a pán čo robí výklad vám veľmi zaujímavo porozpráva o historií miestneho panstva aj o pomeroch v akých sa kedysi žilo. Odfotil som si tu aj "PCR" test z 1930. Netrvalo to ani 90rokov a história sa opakuje. Určite odporúčam absolvovať túto prehliadku. Moja mamina bola so sestrou a synovcom v tom čase tiež na ceste po Slovensku. Spojili sme sa s nimi a po nákupe v Nitre sme dorazili za nimi na Rajskú pláž na Váhu. Keď si odmyslíte to, že to je rieka, ktorá tečie aj cez moje rodné mesto, tak to tam vyzerá ako pri mori. Žltý jemný piesok, voda teplá a naši si našli svoju vlastnú súkromnú plážičku. Okúpali sme sa a rozhodli zostať cez noc napriek varovaniu, že tu je milión komárov. Hmm. Večer o desiatej bolo v aute 29stupňov a vonku sa konal odber krvi v takej miere, že sme museli zutekať a presunúť sa k Hurbanovu na štrkovisko Bohatá, kde už bolo chladnejšie, lebo tu fúkalo a hľavne tu neboli komáre.

Po prebudení okolo nás opäť samí rybár. Mám pocit, že počas korony si každý centimeter brehu pri vode privlastnil nejaký rybár. Nikto nám nič nepovedal, ale cítim sa v spoločnosti tichých bláznov trochu nesvoj. Možno to bude tým, že som potápač a ryby radšej vidím pod vodou ako na háčiku. V Hurbanove je známa hvezdáreň kde sme absolvovali prehliadku, ktorá mi nič nedala. Boli tam aj sestra s maminou a im sa to páčilo, takže ja asi niesom správna merná jednotka. Mňa vesmír veľmi zaujíma a veľa o ňom čítam a pozerám. Jediné zaujímavé bolo pre mňa rozprávanie o histórii. No nič, ja som čakal viac. Obed sme si dali v kaštieli cez cestu, kde sme sa veľmi dobre najedli za nízke ceny s príjemnou obsluhou. Určite odporúčam. Pôvodný plán sa nám trocha pomenil kôli daždu v Prievidzi a komárom pri Váhu. Zamieril som smerom na Dudince, kde sme si dali zastávku na kúpalisku v Santovke. Veľmi príjemné malé kúpalisko a deti mali detský bazén len pre seba. Je tu vytvorený aj turecký mini Pamukkale s malými kaďami. Zahrali sme si aj pingpong na stole, ktorý tu je len tak postavený aj s raketami a loptičkami. Čuduj sa svete, neplatí sa zato a nikto tie rakety neukradne... 😏 Prespali sme kúsok od detského ihriska a prameňa Santovka, ktorý bol kedysi vychýrenou minerálkou predávanou do celého sveta.

Ďalší deň som mal v pláne sa zastaviť pri atomovej elektrárni v Mochovciach. Je tam Energoland, vedecké centrum, kde vám ukážu ako vzniká a funguje energia. Predpokladal som, že to bude niečo ako Vidacentrum v Brne, kde sa nám veľmi páčilo. Bohužial do Energolandu sa treba objednať vopred a prvý voľný termín bol o týždeň. Cesta teda smerovala ku Vartovke v Krupine. Je to vyhliadková veža ktorá tu už stojí pár storočí. Teda táto je zrekonštruovaná, ale je odtiaľ krásny výhľad a dostanete sa k nej autom. V Krupine sú aj Turecké studne, čo sú... vlastne sa presne nevie čo to je, ale vyzerá to ako obydlia v skalách, ktorých je v okolí hodne. Tie sme si pozreli počas minuloročnej cesty po strednom Slovensku s našou svorkou. Nájdete v inom príspevku. Kaštieľ vo Svetom Antone my odporúčali viacerý a teraz sme na to mali čas, takže sme sa sem vybrali. Kaštieľ je krásny a zvnútra pekne zariadený. Otravný "sprievodcovia" ktorý vás nesprevádzajú a o historií vám nič nepovedia sa mi už tak nepáčili. Do kaštieľa vás pustia len v malých skupinách. Rozumej, šli sme dnu sami ako rodina. Na rúško, ktoré som mal pod nosom ma celý čas niekto upozorňoval. Neviem čím nakazím tie krásne zdobené nábytky, alebo vypchaté zvieratá. Keby som bol chorý, tak ležím doma v posteli a nebehám po kaštieloch. Škoda sa rozčulovať. Pri Zvolene sa cez víkend konal Sport & Music fest, kde sme boli zaregistrovaný na volejbalový turnaj na tráve. My sme sem dorazili už vo štvrtok večer a perfektná majiteľka Janka nám dovolila prespať na lúke za volejbalovými kurtmi. Zvyšok týmu aj s rodinami dorazil v piatok a celý víkend sme si užili v super partií pri športe a zábave. Detská si odbehli "Spartana", my sme si pozreli turnaj v beach volejbale, kde sa zišli špičkový Slovenský beach volejbalisti. Večer sme sa zabavili s Elán revival a krásne fotky nám spravil kamarát Mario (pozri tu) Počas celého víkendu sa striedala horúčava s búrkami, ale našu náladu to nepokazilo a nakoniec sme skončili v turnaji ako druhý.