Poľské more

 

 Mapa je aktívna takže sa s ňou dá pracovať, sú tam aj miesta ktoré sme nestihli pozrieť.

Celá trasa má 1970km a prešli sme ju za desať dní.

   Už niekoľko rokov sa pohrávam s myšlienkou vyraziť k moru na sever a toho roku k tomu došlo. Poľsko sme už navštívili aj v minulosti a vždy sme sa tu príjemne zabavili (čítaj tu) Teploty pri Baltickom mory sú pre nás veľmi príjemných 25stupňov a v noci cca.17stupňov. Turisty okrem domácich, takmer žiadny, ceny nižšie ako na Slovensku a služby lepšie ako na Slovensku. Poďme po poriadku. 😁

    Vyrazili sme v piatok po práci a cieľom bolo presunúť sa čo najďalej smerom do Gdanska. Ďiaľnice v Poľsku sa stále budujú a kolóny sú národným športom Poliakov. Výhoda rozostavaných diaľnic je v tom, že pokiaľ sa diaľnice opravuje alebo nie je dostavaná tak za ňu nemusíte platiť. Na Slovensku by sme podľa tohto klúča, nemuseli platiť za žiadnu cestu. 😂 Do mesta Lodž sme dorazili v noci po útrapnej ceste v kolónach pred Lodžou nakoľko je tu zúženie do jedného pruhu. Prespali sme neďaleko ZOO. 

    V noci tu nebol nikto a ráno sa začalo zbiehať veľa áut. Netušili sme čo sa deje. Podľa mňa si chodí ráno do neďalekého parku zabehať polovica mesta. Ľudia sa tu spoločne zídu, rozprávajú sa a organizovane spoločne behajú starý, mladý, rodičia s kočíkmi aj deti. Super pohľad vidieť toľko športujúcich ľudí pokope. Po řanajkách sme sa vybrali k nákupnému stredisku Manufaktura v starom meste. Chceli sme tu navštíviť Experimentárium. Je to vedecké centrum pre deti kde si vyskúšajú fyziku v praxi. Po ceste do Slovinska (čítaj tu) na ktorej sme navštívili dve takéto centrá sme sa tešili na to čím nás prekvapia v Poľsku. Prekvapilo nás v prvom rade vyhotovenie nákupného centra. Celé je vybudované z tehiel a uprostred strediska je plážové ihrisko na volejbal a množstvo vodotriskov. Neviem či som videl vkusnejšie spravené nákupne centrum. Experimentárium sa nedalo porovnávať s Vida centrom alebo Techmániou, ale bolo to ceľkom zaujímavé. Atrakcie v Poľsku vás nezrujnujú, takže určite odporúčam navštíviť ak máte skúmavé deti. Ak skôr hravé tak hneď vedľa je množstvo preliezok alebo lezecké steny. Kúsok od centra je veľmi pekný palác Karola Poznanskiego kde teraz sídli akademia muziky. Po prehliadke mesta sme vyrazili smer more. Pred mestom Torun sme sa dostali do ďaľších šialených kolón a veľmi nepomohlo ani keď som sa ich pokúšal obísť po vedľajších cestách. Na pláž v Gdansku sme dorazili až večer a kedže parkoviská v Polsku sa platia obvykle od 9:00-18:00 tak sme zaparkovali na parkovisku pod stromami kde stálo aj veľa domácich. Jedného domorodca som sa opýtal či tu môžem stáť aj keď značka bola hodne mätúca. Povedal, že samozrejme môžem. Šli sme sa prejsť na pláž a prekvapilo nás množstvo ľudí všade a more, ktoré nebolo vôbec také studené ako sme čakali. Deti sa za normálne peniaze vyšaleli v zábavnom parku. 

     Ráno pri našom aute zastali mestský policajti a upozornili nás, že tu nesmieme stáť a, že pokuta je 500zlotých. Povedal som, že som nevedel, že tu nesmiem stáť a, že sa hneď presunieme. Usmial sa, OK, tak sa presunte a odišli.  Celú noc a ešte aj ráno pršalo tak sme sa rozhodli ísť do centra Gdanska. Piesok bude na pláži aj tak mokrý. Zaparkovali sme opäť v nákupnom centre kúsok od centra. Nákupným strediskom prechádza riečka a celé bolo opäť veľmi štýlové. Historické centrum Gdanska je veľmi pekné a niečím mi pripomínalo Prahu a niečím zase Benátky. Spája sa tu stará a modená architektúra, ale vôbec sa navzájom nenarúšajú. Vkusne sa dopĺňajú. V reštaurácií sme si za 25€ pre všetkých dali veľmi chutný obed a kedže sa medzitým vyčasilo, vybrali sme sa na pláž ďalej od mesta. Našiel som veľmi pekné miesto v borovicovom lese. Pieskovým chodníkom cca.100m od mora. Parkovanie som si už dal väčší pozor. V Poľsku nie je ani tak dôležité kde stojíš ako skôr ako stojíš. Na tabuliach je nakreslené ako máš stáť. Šikmo alebo kolmo na cestu ale pozdĺžne na ceste je prúser za ktorý si nájdeš papuču. A ver tomu, že nájdeš lebo mestský policajti sa tu točia stále. Na prvý pohľad nezmysel začne dávať zmysel keď začneš vnímať tie množstvá áut ktoré tu sú. Cesta nesmie byť zúžená parkujúcim autom pozdĺž aby sa dalo prejsť a to má zmysel. Pláž ktorú sme našli bola krásna, stromi sú tu borovice alebo brezy. Celé to pôsobi nezvyčajne, ale veľmi pekne. Jedna pre nás obrovská výhoda je, že sa na more pozeráte smerom na sever a tým pádom vám stromy od juhu robia pekný tieň. V podstate ho tu veľmi nepotrebujete, lebo problém pri Baltiku nie je slnko ale vietor. Domorodci nenosia na pláž slnečníky ale veterné paravany, ktoré postavia do Ucka aby na nich nefúkalo. Proste iný mrav. Na pláži sme si zahrali volejbal, ten tu hrá každý. Oslovili nás aj Ukrajinci, ktorý tu boli či si s nimi nezahráme. Opitý ako rusi, ale zábavný. Prespali sme v lesíku.

    Doobedie sme strávili na pláži a potom vyrazili smerom k trojmestiu Gdans-Sopot-Gdina. V lesíku sme sa ešte poprechádzali a pozreli zbytky obranných bunkrov, ktoré nájdete všade na pobreží. Mesto Sopot je v podstate Baltická Makarská. Je tu množstvo ľudí a najdlhšie drevené mólo. Z móla štartuje aj speed boat, ktorý vás povozí rovnako ako húsenková dráha. S Leonardom sme si to parádne užili za 15€ dokopy. Baby ostali na brehu. Mesto Gdina na mňa pôsobí veľmi chaotickým dojmom. Miešajú sa tu moderné mrakodrapy so socialistickými panelákmi, novšia vojnová ľod stojí vedľa staršej plachetnice, prístav posobý veľmi priemyseľne. No nič, v tomto meste sa najlepšie zabavili deti robením bublín pred zábavným parkom s kolotočmi. Potrebovali sme odtiaľto odísť a nájsť miesto na prespanie. Zvolil som mestečko Rewa. Na mape bol cíp pláže čo zabiehal do mora. Miesto je to pekné len je tu masaker ľudí, takže sme to otočili do mestečka Mechelinky. Našli sme parkovisko, kde už stáli štyria campery hneď vedľa pláže. V Poľsku sú skoro na každom parkovisku WC a platí sa len počas dňa. Deti sa večer zahrali v detskom parku a Leonard sa zoznámil s chlapcom z obytňáku čo tu tiež stál. 

     Po krátkom okúpaní na pláži sme sa vybrali na cestu k piesočným dunám pri meste Leba. Cesta nezáživná a dlhá cca.1,5hod bola zakončená netradične kolónami pred parkoviskom k dunám. Musím uznať, že aj taký nápor áut ako tu je dokážu Poliaci zvládať a organizácia parkoviska je zvládnutá. Každopádne na kolóny si treba zvyknúť. Vstup do národného parku zaplatíte pár eur, ale keď sa vám nechce tri kilometrešlapať s Elizabet na pleciach tak za elektrický autobus si už priplatíte. Nemylé prekvapenie je keď vás vyloží autobus a vy máte pred sebou ešte ďalšie dva kilometre. Prechádzka je to príjemná, ale určite by som ju šiel radšej bikom. Elektrická kolobežka, ktorú sme mali v aute tu nie je povolená. Táto atrakcia patrí k tým masovejším, každopádne stojí zato. Odporúčam prísť sem neskôr poobede na biku, to je tu menej ľudí. Duna je obrovská a siaha až do mora. Deti sa vybláznili na tomto veľkom pieskovisku. Presunuli sme sa do mesa Leba a našli parkovisko s WC kde sa dalo parkovať 24hod za 35zlotých. Večer sme si na bielej piesočnej pláži ešte dali fantastické gofry a krátko prešli mestečko plné ľudí, lebo nás vyhnal dážď, ktorý trval celú noc. 

    Ráno nás dážď nepustil na pláž, lístok za parkovné zaplatený do večera šiestej som nechal domácemu ktorý tu zaparkoval a vyrazili sme smerom k poloostrovu Hel. Po ceste sem som si všimol nejakú farmu tak sme sa pri nej zastavili. Strávili sme tu veľmi príjemné tri hodiny. Všetky zábavky pre deti veľmi štýlovo vybudované vo farmárskom štýle. Ak tu budete určite pre rodinu s detmi odporúčam. Stratiť sa v bludisku z kukurice alebo si zahrať minigolf futbalovými loptami je proste zábava. 😊 Pred poloostrovom Hel je kruháč kde sa treba zase obrniť trpezlivosťou. Celým poloostrovom vedie len jedna cesta, koľajnice a cyklotrasa. Určite odporúčam čokoľvek len nie cestu pre auto. Na konci sme dorazili do mestečka Hel ktoré nás nenadchlo. Strávili sme nejaký čas na opustenej pláži bez vetra, Na opačnej strane poloostrova naopak brutálne fúka a je to tu raj pre Kiterov a surfistov. Cesta naspäť je peklo ako naznačuje názol poloostrova. 12km sme šli tri hodiny. UUUUF. V noci sme dorazili na naše známe miesto v lesíku. 

    
    Pol dňa na pláži a presun do kempu 69 Orlinek. Strávili sme tu dve noci a kemping môžem len odporučiť. Čistý, množstvo tieňa pod stromami a veľa vyžitia aj pre deti. Večerný kľud nastal o 22:00 ako mávnutím prútika čo som teda ešte nezažil. Väčšinou je to nejaké hulákanie do rána. To celé za 17€ za všetkých na noc. Na pláž to je päť minút a po ceste opäť výborné gofry a zmrzlina za pár €. Na pláži sme sa opäť cez volejbal zoznámili s Tomasom a jeho synom. Boli v tom istom kempe a večer prišli k nášmu autu aj na pár pohárikov našej a ich pálenky. Skončilo to remízou. 😋

        Po dvoch nociach sme sa vybrali smerom domov. Mali sme v pláne ešte dve zastávky. Prvou boli plavebné kanáli a unikátny systém prekonávania výškových rozdielov pomocou vláčikov na ktoré si naplávajú lode. Technicky perfektné riešenie. Bol som sa pred pár rokmi plaviť na Baťovom kanále a viem ako fungujú plavebné komory, ale tento systém je ešte sofistykovanejší. Ďalšou zastávkou bol najväčší tehľový hrad v meste Malbork. Pozreli sme si ho len zhora lebo nás tlačil čas. Musel som kalkulovať s kolónami. Cesta 750km na Slovensko trvala 11hodín a to napriek tomu, že som niektoré kolóny obchádzal bočnými cestami. Prespali sme v Námestove lebo som bol už veľmi unavený. Leonardovi som navyše sľúbil návštevu Kinderlandu. Je to fantastický detský raj so všetkým čo si viete predstaviť od trampolín, cez lezecké steny, preliezky, 5D kino a bowling az po výborné jedlo. Strávili sme tu tri hodiny samozrejme už za Slovenské ceny.... 😕

    Výlet to bol kratší v našom ponímaní, ale pomerne výživný. Poľsko nás určite nesklamalo a určite ho môžem len odporučiť aj vzhľadom k naším predošlím zážitkom, ktoré sme tu už v minulosti prežili.