Svorka v oblasti Tokaj.

Mapa je aktívna takže sa s ňou dá pracovať.

Celá prejdená trasa má 818 km a prešli sme ju za 6 dní

1deň: 147 km

   Som učiteľ a mám jesenné prázdniny, čo je jednoznačný signál, že by svorka mala vyraziť na cesty.😋 Na cestu vyrazili z Ružomberka vo štvrtok Maco, Behaj, Šumák a na Važci sa k nám pripojil Somárik z B.Bystrice. Dve červené a dve strieborné mašiny na ceste za dobrodružstvom. Cieľom cesty je okolie Košíc a Maďarská oblasť Tokaj až po Miskolc. V noci sme dorazili na miesto s názvom Husia pláž neďaleko Margecian. Neviem povedať či je to tu zazimované alebo opustené, každopádne je to celkom pekné miesto kde sú indiánske stany, totem, detské ihrisko a ohnisko. Nám viac k šťastiu netreba. Pri ohníku sme si posedeli a opiekli slaninku. Šesť dospelých a sedem detí je zárukou veselej partie. 

2. deň: 104 km

Ráno po prebudení bola všade hmla. To sme ešte nevedeli, že nič iné najbližších päť dní neuvidíme. Náš čas odchodu je najskôr o 10:00 hod a nebolo tomu inak ani teraz. Vyrazili sme smerom Alpinka pri Košiciach. Je to koncová stanica detského vláčika, kde je množstvo atrakcií pre deti. Naše deti si tu preliezli zadarmo Tarzaniu, lebo tu bolo všetko opustené. Pozreli sme si vláčiky a vyrazili na námestie do Košíc. Dóm Sv. Alžbety stojí za pozretie v každom počasí rovnako, ako schátraný Jakabov palác. Do Košíc som kedysi chodil pomerne často, ale na námestí som už pár rokov nebol, takže mi dobre padlo zaspomínať si na pekné chvíle, ktoré som tu prežil. Ďalšie zastavenie nás čakalo v múzeu letectva. Veľmi milo ma to tu prekvapilo. Sprievodca bol zanietený pán a porozprával nám veľa zaujímavých veci z histórie, ale ja súčasnosti letectva. Robil kedysi mechanika Bielym Albatrosom. V múzeu nájdete aj staré autá alebo jadrovú strelu, ktorá by dokázala zničiť celé Slovensko. Samozrejme nefunkčnú. Každopádne návštevu tohto múzea odporúčam a určite si priplaťte sprievodcu. Na ďalší deň sme mali v pláne Thermály v Miskolci, takže sme sa presunuli do Maďarska aby sme sa im priblížili. Prespali sme pri rieke v lese. 

 3. deň: 118 km

   Ráno opäť hmla a srieň. Ozvala sa posádka Garzonky, že vyrážajú za nami a stretneme sa v Termálnych jaskyniach. My sme si ešte predtým pozreli pekné miesto neďaleko Miskolca. Je tu zámoček prerobený na hotel s parkom ,v ktorom je vodopád a otvory v travertínových skalách. Na jazere sa člnkujú zaľúbené páriky. Proste pekné miestečko na oddych v prírode. Ku termálom sme darazili pár minút pred Garzonkou a spolu sme všetci vyrazili na miesto, ktoré som objavil na poslednej ceste do Grécka (čítaj tu) Vtedy som si to tak neužil, lebo som tu bol sám s deťmi a malo to trpkú príchuť toho, čo ma ešte len čakalo. Dnes som tu bol s ľuďmi, ktorých mám rád a užívali si to aj deti, lebo tu mali kamarátov. Dospelí sme sa zhodli na tom, že sem musíme prísť bez detí. Hmm, ja by som si asi mal dovtedy zohnať nejakú partnerku, ale keďže nemám v úmysle robiť mojím deťom ďalšie šoky, tak nejaký čas budem radšej za čudného samotára. 😂 Posádky Somárika a Šumáku odišli skôr. Janka musela ísť do práce na druhý deň a Tobias mal zápas, dáva to sama s chalanmi na cestách na parádu. Kamaráti z B. Bystrice si chceli ísť splniť svoju občiansku povinnosť voliť. Môj postoj k demokratickému systému je popísaný tu (čítaj tu) takže ja tieto pohnútky nemám. Prespať sme chceli pri hrade v Miskolci, ale nenašli sme tam vhodné miesto. Presunuli sme sa teda ku kameňolomu kúsok za Miskolc. Tu sme našli pekné miestečko pri vode a pri ohníku sme najprv opiekli mäso na grile a potom piati dospelí podebatovali ,zatiaľ čo deti pozerali rozprávku v Macovi. Elizabet sa tešila, že prišiel Adamko a trávili spolu každú chvíľu. 

4.deň: 109 km

   Odchod neštandardne skôr ako o desiatej, ale len preto, že sa posúval čas.😜 Prvá zastávka boli vinné pivničky ako sú v Čechách. (čítaj tu) Mišo nám predviedol, ako by sa po správnosti mali takéto pivnice opúšťať, ale bolo to len kvôli fotke. Vínko, ktoré tu kúpil vypije až doma. Ďalším pekným miestom, ktoré sme navštívili  sú kamenné útvary na kopci v lese. Je v nich voda a sú tu naťahané laná pre malú ferratu. Na kopci je aj železná rozhľadňa, z ktorej síce nebolo nič vidno vďaka pretrvávajúcej hmle, ale zato sa zaujímavo pohybovala pri ceste na jej vrchol. Cesta k tomuto miestu vedie cca. 1 km cez kopec, ktorý bol trocha rozblatený. Prišli sme do áut ako prasiatka, nehovoriac o tom, že traja dospelí sa dokázali po ceste naspäť stratiť v lese. Po tme vďaka posunu času sme sa presunuli k zemplínskemu zábavnému parku kde sme sa chceli odviesť na zipke. Bohužiaľ nebola už v prevádzke. Dali sme si teda tri jazdy na veľmi rýchlej a dlhej bobovke, čo bol pekný zážitok, nakoľko to bolo už skoro po tme a v hmle. Prespali sme na najnižšom bode Slovenska v dedinke Klin nad Bodrogom. 

5. deň: 189 km

   Bodrog je len rozbahnená močarina a najnižší bod je označený kamenným stĺpikom. Inak tu okrem zrúcaného kostola z 13.storočia nič nie je. Aby som nezabudol. Samozrejme hmla a blato. 😏 Prvá zastávka smerom domov bola vyhliadková veža Tokaj, ktorá je v tvare suda na víno a je veľmi pekná, len škoda toho výhľadu vďaka čomu? Hmle. Následne sme si pozreli ďalšie vinné pivničky v zemi vo Veľkej Trni, kde som si opäť zaspomínal na pekné časy, keď som tu bol na ochutnávke vín u Ostrožoviča. Prepadli sme autíčko s pečivom, ktoré tu vyhrávalo hudbu a vykúpili pol auta. Po ceste sme sa zastavili v Trebišove v jednom z najväčších mestských parkov v strednej Európe, aspoň tak píšu. Pozreli sme si pekné mauzóleum. Pofotili sme sa na mostíku lásky. Nepamätám, že by som tu niekedy nechal zámku. 😜 Prečítali sme si zvláštnu zrkadlovú tabuľu a pokračovali do Opálových baní, kde sme to stihli práve keď začínal vstup. Sprievodca bol nabitý informáciami a baňa samotná je veľmi zaujímavá. Miesto je síce uprostred ničoho, ale určite stojí za návštevu. Neďaleko je z dreva spravený megafón, ktorý vraj násobí zvuky lesa. Pri našich hlučných deťoch samozrejme nemal najmenšiu šancu. Behaj sa od nás oddelil a Maco s Garzonkou sa nakoniec presunul na noc nad Levoču kde sme na parkovisku na vrchu Kalvárie prespali a tentokrát prvý raz po piatich dňoch večer videli hviezdy. 😁 

6. deň: 156 km 

   Ráno sme si opäť za hmly pozreli "výhľad" od kostola na telefónoch a pobrali sme sa za slnkom do Tatier na Štrbské pleso. Garzonka mala problém niekde zaparkovať, ľudia zjavne ignorujú dušičky a radšej sa prechádzajú v prírode lebo Tatry boli plné. Obišli sme Štrbské pleso a po ceste domov sme sa ešte zastavili okúpať v Kalamenoch, kde to tiež praskalo vo švíkoch. Posádka Behaja nás už čakala vo vode. 

   Výlet to bol opäť veľmi výživný a aj napriek absencií slnka sme si ho užili. Keď sa zíde partia dobrých kamarátov, tak môžu aj motyky padať a nám to náladu nepokazí. Ďakujem svorke za to, že ste. 😀