Nie len pláže Čiernej Hory

Mapa je interaktívna, takže zoomujte a klikajte na body. Každý obsahuje GPS, popis a fotku ako to na danom mieste vyzerá. Trasa v KMZ na stiahnutie je tu

Pre veľký úspech poslednej návštevy Čiernej Hory sme sa rozhodli sa sem vrátiť tentokrát aj s Leonardom na Mercedese Rozhodli sme sa pozrieť všetky pláže Čiernej hory.

   Vyrazili sme smer Visoko v Bosne a Hercegovine lebo sme sa chceli pozriet ako pokračujú práce na najväčšej pyramíde na svete. Pyramíde Slnka. Po ceste sme sa ešte zastavili v Budapesti v ZOO ktorá patrí medzi menšie ale veľmi pekné.

   V noci sme dorazili s hodinovým meškaním oproti plánu k pyramíde. Na hraniciach medzi maďarskom a chorvátskom asi colníci nedostali prémie lebo to ich tempo by unudilo aj slimáka.  Navigácia nás ešte v noci o tretej naviedla do centra mestečka Visoko, ktorého úzke a strmé uličky sú problém aj pre Smart a nie päť metrové Viano ktoré sa tu vyznamenalo svojím neskutočným rajdom. Prvý krát som musel uznať že toto by som s Micinou nezvládol a vďaka za Mercedes.

   Pyramída v podstate bez zmien rovnako ako labyrint Ravne ked si od myslím počet stánkov so suvenírmi ktoré sa rozrástli ako huby po daždi. Štát vraj nijak neprispieva na výskum v tejto oblasti a tak to tu funguje len vďaka vstupnému, darom a snahe dobrovoľníkov.
   Ďalšou zastávkou bol Durmitor ktorý sme sa tentokrát rozhodli prejsť krížom krážom lebo pri poslednej návšteve sme naň mali málo času. Za bosenskými hranicami sme podľa mapy potrebovali odbočiť vľavo ale bol tam zákaz odbočenia takže sme museli pokračovať rovno k hranici Čiernej Hory kde nám colník vysvetlil že musíme prejsť cez hranicu dnu a následne hneď zase vyjsť von aby sme sa dostali na cestu ktorú sme chceli. Aspoň že na výjazde nás nekontrolovali.

Po chvíli vás cesta dovedie k odbočke ku kláštoru na kopci z ktorého je krásny výhľad na rieku Taru. Cesta zo začiatku veľmi nezáživná smeruje k viacerým raft kempom kde sme museli na kamenistých cestách skonštatovať, že tu sme mali byť s Micinou a nie na nízkom profile ktorý má obutý Mercedes. Cesta sa našťastie potom zmenila na novú asfaltku a krásne sa klukatila krajinou.

 Dojem kazilo len zamračené počasie. Na večer sme dorazili do Trsi čo je mini osada v ktorej sme prespali naposledy a tešili sme sa na starú ošarpanú reštauráciu kde fantasticky varia. Veeelke sklamanie, reštika je vynovená zvonku aj zvnútra a strava a ceny sú tiež inde ako si pamätáme.
   Ráno sme sa teda najedli v aute a vyrazili smer Zabljak krížom cez Durmitor. Keďže celú noc pršalo tak bol celý Durmitor zahalený do oparu a skaliska nebolo skoro vôbec vidno. Zahrali sme si basketbal a prehodnotili sme pôvodný plán ostať tu aspoň tri dni a pobrali sme sa do Kotoru.

   Do Kotoru sme dorazili večer nakoľko cestou k moru sú samé 50 a 60km obmedzenia na ktoré nás upozornila aj hliadka čo nám namerala 83km/h ale obišli sme len s podaním ruky a varovaním že si máme dať pási a ísť pomalšie. Skoro ako na slovensku. Kotorsky zaliv je krásny rovnako ako mesto Kotor ktoré mi pripomína mesto Trogir. K jeho dominante pevnosti na strmom brale vysoko nad mestom vedie 1350 schodov a s Leonardom na pleciach som si celkom zacvičil.

 Dojem nám kazil len opakujúci dážď. Prespali sme v centre mesta takpovediac v prístave asi päť metrov od mora. Teda prespali. Skôr sme noc prebdeli lebo bola taká búrka akú sme ešte nezažili a ráno v meste kalamita a dopravný kolaps kôli naplavenému blatu z hôr. 

   Po obede sme sa presuvali na krajný poloostrov Kotorskeho zálivu s úmyslom prespať v niektorom z kempov, ísť sa pozrieť do jaskýň nad morom a zapotapat si. Kempy boli síce celkom pekné, hlavne kemp Veslo, ale všetky boli ľudoprázdne neboli ešte v prevádzke takže sme obehli celý poloostrov dookola a pobrali sa na Slovensku plazu do Budvi. Noc sme stravili na parkovisku pláže Jaz v blízkosti močiarov takže nám celú noc spievali žaby a museli sme okná opatriť sieťami proti komárom a použiť prvý raz ultrafialovú lampu. V noci si vedľa nás postavili tri stany miestny pubertaci takže sme sa ešte presuvali lebo boli hlučný.

  Ďalšia noc bola o poznanie lepšia. Našli sme parkovisko desať metrov od Slovenskej pláže a miesto pod stromami nás chránilo aj počas dňa. Aj keď s tým slnkom to zatiaľ nebola žiadna sláva. Pre malého je v Budve more zábavy od skakacich hradov, motokár až po kolotoče. Všetko za podobné ceny ako doma takže pohoda.
   Jeden zamračený deň sme sa vybrali pozrieť jaskyňu v Cetinje, ale dopravný kolaps v okolí Budvy kôli opravovanej ceste a následne kôli strhnutej ceste úplne uzavretá cesta nám to znemožnila. Pokúsili sme sa to obísť, ale aj tu bola strhnutá cesta a aj domy.

 Odložili sme to teda na neskôr a rezervovali si výlet loďou s potapanim ku vraku. Skončilo to potápaním v jaskyniach so zlou viditeľnosťou ale s tým sa po dažďoch dalo počítať.

   O jaskyňu sme sa pokúsili ďalší deň a stravili sme dokopy päť hodín čakaním takže odporúčam vyhnúť sa veľkým oblúkom ceste medzi Budvou a Citinje. Na dvoch úsekoch opravujú cestu a maju to skvele zorganizovane. Cez jeden vás pustia a pred druhým stravite pokojne dve hodiny čakaním bez možnosti úniku lebo medzitým uzavrú aj ten druhý úsek a vy sa nemáte ako odtiaľ dostať. Cestou tam to bola hodina a pol a cestou naspäť sme sa pre istotu informovali kedy to je uzavreté ale samozrejme že informacia ktorú sme dostali neplatila. Ako vravím ak zbadate na tejto trase nejakú opravu na ceste radšej to hned otočte. Jaskyňa Lipa bola krásna a poskytuje aj možnosť speleologickej prehliadky pre náročných ktorú sme kôli Leovi nemohli využiť ale vyzerala velmi lákavo takže určite odporúčam. 

   Večer sme zakotvili pri jednej malej zabudnutej piesočnej pláži kde bolo aj bezplatne parkovisko takže sme tu prespali a strávili ďalší deň bláznenim sa vo vlnách. Po ceste sme sa zastavili aj v Bečiči ale mestská pláž nás ničím neuchvátila.

   Ďalší deň sme sa po krátkej zastávke pri Svetom Štefane ktorý je krásny ale je v tejto časti je veľmi draho rozhodli ísť na jednu noc do campu. Potrebovali sme oprat veci Leovi a dobiť baterky v aute nakoľko posledných päť dni sme nerobili dlhé presuny a nestíhali sa dobijať. Zastavili sme v prvom kempe po ceste Crvena glavica. Miesta na státie krásne ale socialky katastrofa, na pláž ďaleko, obchod wifi alebo práčka ani náhodou. Rýchlo preč. Ďalší kemp na mape vyzeral že je priamo na pláži za Petrovacom. Našťastie nás pri navigácii pomýlila tabuľa na iný kemp takže sme skončili vo veľmi peknom kempe Meslina namiesto katastrofy kam sme pôvodne mierili. V kempe k dispozicii gratis wifi, práčka za poplatok 4eur a keďže sme tu nakoniec ostali dve noci tak sme tu nechali aj s prípojkou na elektriku 30eur. Nie také zle za fakt pekný a čistý kemp. Kúsok od kempu je pláž ale my sme sa vybrali cez kopec na inú. Volá sa Lučice a je fakt krásna a ako stvorená pre deti ktorých je tu mimochodom asi milion a poobede sem ešte prišli tri škôlky. 

   Ďalšiu noc sme stravili práve na parkovisku tejto pláže rovnako ako jedno poľské Viano a jeden ruský pár. Obaja sa nás večer prišli spýtať či tu môžu prespať akoby sme to my vedeli. Počas dna sme sa boli prejsť v neďalekom mestečku Petrovac ktoré je v podstate len promenáda popri pláži s pár obchodíkmi a reštauráciami ale inak tu nič nieje. Teda pardon jedna vyhliadková veža nad morom kde sa chodia všetci fotit takže samozrejme že aj my. Prespali sme v nedalekom lesíku kde nás večer skoro zožrali komáre ale inak tak bolo krásne.

   Ďalší presun smeroval do Sutomoria. V tomto mestečku je opat promenada a mestská pláž ale to čo začína pod ním je to na čo sme čakali od začiatku. Je tam Zlaté pobrežie lebo je tam zlatisty piesok ktoré je ale súkromné takže sme sa tam nedostali. Pod ním je parkovisko v lesíku pri ceste a kúsok odtiaľ malá krásna nuda pláž a ešte o kúsok ďalej Červená pláž lebo má červený piesok. Konečne krásne miesta bez davov ľudí.

 V diaľke sme zbadali nejaké zlaté strechy tak sme sa rozhodli ísť sa tam pozrieť. Je to ešte nedokončený krasny pravoslávny kostol v meste Bar kde je samozrejme aj mestská pláž ale čo bolo pre nás zaujímavé celé to tu zrazu vyzerá inak akoby viac exoticky. 

Rozhodnutie bolo jasné potiahnuť to ešte viac na juh az do Ulcinj. Po ceste krásne malé plážičky a samotné mesto ma na kopci veľmi pekné hradby s reštauráciami kde sú oveľa nižšie ceny ako tomu bolo doteraz.

Samozrejme je tu opäť mestská pláž ktorá sa volá Malá. Mestečko je veľmi príjemné a na kopci nad mestom sa nachádza stará pevnosť ktorá momentálne slúži turistom ako hotel a reštaurácie.

Kedže my sme chamtivý tak sme sa vybrali ešte južnejšie na Veľkú pláž. Je naozaj nekonečná a celá z jemného piesku. Zatiaľ nebolo skoro nič otvorené a kemp Safari kde parkovalo veľa Nemcov s obytnými autami nás nejak nepresvedčil že zaň máme dať 20eur rovnako ako za obytňák keď máme len malú dodávku. Wifi bola len na recepcii. Presunuli sme sa na vedľajšie parkovisko a spali na divoko pod stromami. Nikto to tu zatiaľ nerieši lebo na sezónu sa ešte len pripravujú.

    Ráno som v diaľke na pláží zbadal zopár Kiterov a hneď sa mi rozbuchalo srdce či by som si nemohol zajazdiť. Bohužiaľ v Safari kempe nemali ani požičovňu ani školu. Poobede sa ale na konci pláže objavilo veľké množstvo kitov tak sme sa tam vybrali pozrieť. Pláž sa volá Casablanca a Rakúšania tam maju kitovu školu.

 Dohodol som sa že na druhý deň by som si prišiel zajazdiť ak bude priaznivý vietor. Prespali sme priamo v Ulcinje kúsok od pláže Aquarius ktorá je vytesaná v útese.

   Bohužiaľ na druhý deň fúkal vietor od pobrežia čo nieje práve najvhodnejšie takže s kitingu nič nebolo takže sme doobedie strávili na pláži v Ulcinje a poobede sa presunuli ku kláštoru Ostrog.

Ktorý je vytesaný do skaly vysoko nad okolitou krajinou. Po ceste serpentínami sme zažili krupobitie ale aspon schladilo 36stupňov na prijateľnejších 25stupňov. Kláštor je malý ale oplatí sa sem prísť pozrieť koli tomu výhľadu čo tu majú. Naša cesta už smerovala pomaly domov, ale povedali sme si že sa ešte zastavíme v Durmitore keď nám po ceste sem neprialo počasie a našli sme si pekné miesto na prespanie z vyhľadom na strmé steny Durmitoru.


 Ešte sme sa ani neuložili spať a už sa začalo blískať a stáť s autom na otvorenej náhornej plošine počas búrky mi neprišlo ako najlepší nápad takže sme opäť opustili Durmitor a presunuli sa k Čiernemu jazeru.

   Ráno bol po búrke svieži vzduch takže sme obuli korčule, malý vysadol na bicyklík a vybrali sme sa k Čiernemu jazeru. Po predošlej skúsenosti sme si zobrali aj topánky na prezutie aby sme si jazera mohli obísť dookola. Prechádzka je to pekná keby nás opäť nechytil lejak a my sme nezmokli ako myši. Durmitor nám toho roku vôbec nechcel dopriať pekné počasie.

   Po výdatnom obede sme vyrazili smer domov krížom cez Durmitor kde sme ešte zobrali nejakého stopára z Ukrajiny ktorý nesprávne zišiel z trasy a k autu to mal cca. 5km po asfaltke čo sa mu veľmi nechcelo. V Trse sme tentokrát odbočili doľava a vybrali sa cez nespočet vytesaných tunelov až dolu k rieke Piva a jej jazeru. Sú tam úžasné vyhľady ktoré sme nevideli keď sme tadiaľto prechádzali pred štyrmi rokmi lebo vtedy sme šli tento úsek v noci.

   Zvyšok cesty už bola rutina a potiahli sme to až do Budapešti kde sme prenocovali pred nákupným centrom v ktorom je Tropicarium lebo sme Leonardovi sľúbili že sa pôjdeme ešte pozrieť na žraloky. Z Budapešti.




 Domov to už bolo na skok a poobede sme úspešne dorazili po 16dnoch do Ružomberka.

Kto by mal záujem pozriet si všetky pláže ktoré sme navštívili a chcel by poznať ich presnú polohu tu je súbor KMZ a CSV aj s fotkami pre navigácie na stiahnutie. Sú tam všetky POI ktoré sa zobrazujú hore v mape.

POI Pláže Čiernej Hory