1.deň: prejdených 200km
Deti majú jesenné prázdniny a to je jasný signál, že svorka doma sedieť nebude. Toho roku je krásna jeseň a tak sme sa vybrali len do blízkeho okolia Zvolena. Prvé dve autá Behaj a Majo vyrazili o deň skôr a Maco za nimi prišiel na zámok Víglaš, ktorý slúži ako hotel pre hostí. Bohužiaľ kôli prípravám na Halloween bol pre verejnosť uzavretý. Presunuli sme sa teda k rebríku zbojníka Paľa Demikáta. Je umiestnený v opustenom kameňolome a vedie sem naučný chodník. Samozrejme, že mi sa radšej stratíme a ideme cez les a strmé zrázy. Miesto je to veľmi pekné a stojí za pozretie. Kúsok odtiaľ sa nachádza aj obora danielov, ktorú sme navštívili. Bohužiaľ pri krmítku žiadne daniele neboli. Prespať sme chceli pri Melicherovej skale, ale bohužiaľ tu nie je možné zaparkovať, tak aby sa dalo prespať. Na skalu vedie strmý chodník a je z nej krásny výhľad na okolie. Smerom dole sme sa zastavili pri chalúpke Dedka Večerníčka. Nie je to originál, ale je celkom pekná. Večeru sme navarili pri Amfiteátry ľudovej kultúry. Sú stu staré drevenice a kostol. Začalo popŕchať a my sme sa rozhodli presunúť na noc ku štrkovisku v Kalinove. Vedú sem dve cesty, ale ani jednou sa nedostanete až k vode. Voda je navyše močarina a nie pekné jazierko na kúpanie ako sme si predstavovali. Kúsok odtiaľ je Kalinovský rybník, kde sme so zvolením miestneho poľovníka prespali a posedeli pri ohni.
Ráno po raňajkách sme sa zastavili pri kôrovej kaplnke. Je to miesto uprostred ničoho, ale je to tu pekné. Skúsili sme opäť navštíviť zámok Víglaš, ale všetky vstupy na Halloweenske prehliadky sú vypredané. Druhý raz odchádzame s dlhým nosom. Elizabet sa nepodarilo ani meč zo skaly vytiahnuť. 😁Pokračujeme smer Túrovský vodopád, kam vedie cestička nie moc dobre schodná pre malé deti. Elizabet som tam preniesol, ostatný to zvládli. Vodopád je to menší, ale celkom pekný. Po obede sa lúčime s Majom, ktorý musí ísť skôr domov. Prespať sme sa rozhodli pri tajchoch v okolí Banskej Štiavnice. Prešli sme zopár miest a nakoniec prespali na parkovisku kúsok od tajchu Klinger. Chlapy z neďalekej stavby nám dali nejaké odpadové drevo, takže sme mali pekný ohník na večer.
3deň: prejdených 169km
Ráno sme sa vybrali na kalváriu v Banskej Štiavnici. Je tu pekne aj napriek tomu, že nás striedavo strašil dážď. Chceli sme si pozrieť aj Štiavnicu, ale začalo veľmi pršať. Zašili sme sa do baru RUINbar. Má čarovnú atmosféru a na poschodí zrkadlovú miestnosť a interaktívnu zábavu pre deti. Dospelý si sadli na kávu s veľmi peknou obsluhou a deti sa zabávali. Najedli sme sa tu a pokračovali smerom do Kremnice. Chceli sme si tu pozrieť výrobu mincí, ale prehliadka bola zavretá. V obchode vedľa vchodu do mincovne je malé múzeum zo vstupom zadarmo. Deti si tu pozreli medaile a rôzne mince z celého sveta, ktoré sa tu razia. Počasie nám stále neprialo, tak sme sa rozhodli ísť sa povoziť na motokáry do Martina. Užili sme si to všetci, lebo tu majú aj dvojmiestnu káru, kde sa mohla previesť Elizabet. Užila si to s úsmevom doširoka. 😊Keď už sme boli tak blízko od domu rozhodli sme sa prespať v naších obľubených Kalamenoch, kde za nami prišiel ešte mrazák. Večer sme sa okúpali a posedeli v aute.
Ráno nás konečne zobudilo slniečko a čistá voda bola neodolateľná. 😉
Výlet to bol opäť výživný aj napriek zlému počasiu. So správnymi ľuďmi je všade dobre za každého počasia. 😀
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára