Nie len potápanie v Jordánsku

Na tomto výlete prejdené kilometre nehrajú rolu, takže ich nebudem uvádzať. Leteli sme z Viedne a na mieste sme dokopy prešli cca.600 km a to len vďaka nepríjemnosti na konci.... 😒

Po Sri Lanke (čítaj tu) je to ďalšia krajina, kde som sa dostal až na druhý pokus. Primárne sme sa sem vybrali kvôli potápaniu v Červenom mori, ale Jordánsko toho ponúka oveľa viac. Letenky a ubytovanie sme si rezervovali v čase, keď o nepokojoch v Izraeli nebolo ani zmienky. V čase odletu to tam už vrelo, ale Ryanair aj majiteľ hotelu, kde sme mierili, nás upokojovali, že Jordánsko je bezpečné. My máme prah citlivosti posunutý, takže sme vyrazili do Aqaby. Ak priletíte do Aqaby, nepotrebujete platiť za víza, dostanete ich automaticky zadarmo, pretože Aqaba je špeciálna ekonomická zóna. Môžu však od vás pýtať potvrdenie o ubytovaní v Aqabe minimálne na 48 hod. Ak však priletíte do Ammanu alebo vstúpite do krajiny cez niektoré iné hraničné prechody musíte si vízum zakúpiť. Tu však odporúčam zakúpiť si Jordan Pas, v ktorom sú zahrnuté víza a aj vstup na známe pamiatky, múzeá, turistické atrakcie, za tú cenu je to naozaj výhodné. Let prebiehal v lietadle duchov, každý sme mohli ležať počas letu na vlastnej trojsedačke nakoľko lietadlo bolo zaplnené len z tretiny. Na letisku v Aqabe sme boli tiež jediné lietadlo, čo tu práve pristálo. Super, všade bude kľud od turistov aj keď toto je pre Jordánsko top sezóna. Pre domácich to už tak super nie je. Na letisku nás podľa dohody čakali tri taxíky, ktoré nás odviezli do púšte Wadi Rum. Návštevu určite odporúčam, je to 700 km2 púšte a červeného pieskovca. Vo Wadi Rum sme navštívili a videli rôzne miesta ako 7 pilierov múdrosti, skalný most Burdah, Um Fruth, a západ slnka na skale Um Sabatah. (Zatiaľ čo sme si vychutnávali západ slnka sediaci na skale Um Sabatah, naši hostitelia nám samozrejme pripravovali čaj, bez toho jednoducho žiadny zážitok nie je úplný. Výborný beduínsky čierny čaj so šalviou a škoricou, ktorý je však veľmi, veľmi sladký. Mali sme rezervované dve noci v Jordan campe priamo v púšti. Platiť sa tam dá len hotovosťou, bolo nutné vybrať peniaze z bankomatu. V Jordánsku narazíte na problém obmedzenia bankomatov na 250 JOD (cca.300€) bez ohľadu nato, aký máte limit na karte. O tom, že vám ten bankomat ešte naúčtuje poplatok a prevod v kurze, ktorý vás bude vcelku stáť 30 € , ani nehovorím. Odporúčam radšej si vymeniť eurá u taxikárov, alebo v hoteli. Vstup do púšte zaplatíte pár eur a džípmi vás na korbe pickapu Toyoty odvezú až priamo do campu. Majú tu perfektný  management. V celom kempe sme boli sami a samozrejme, že nás privítali sladkým čiernym čajom. Po skúsenostiach z Maroka (čítaj tu) ma to neprekvapilo. Večer mali pre nás pripravenú luxusnú večeru upečenú v piesku a samozrejme vodné fajky pri ohni. V púšti je večer chladno, ale nebol to až taký extrém ako v Maroku. Hviezdy sú úžasné a ticho ohlušujúce. Na druhý deň sme si objednali celodenný výlet po zaujímavostiach púšte za 60 €. Ubytovanie v stanoch na púšti s raňajkami a večerami na dve noci za 10 € na osobu. Čo viac si priať ? Spalo sa nám kráľovsky!    

 

   Ráno po povinnej vnútornej dezinfekcii z domácich zásob a skvelých raňajkách nás už čakali dve Toyoty, ktoré si tu chalani zo zábavy premenovávajú na OtaToy. Trasa začínala pri prameni vody v skalách, kde vraj vybehneme za 20 min. Táto časová jednotka následne platila na každom mieste. 😉 Od prameňa je pekný výhľad na púšť, ale to vám sprievodca povie na každom mieste zastavenia. Ďalšou zastávkou bola piesočná duna. V týchto miestach sa natáčalo veľa známych filmov ako Marťan, Duna, Hviezdne vojny piesok je všade červený. V kontraste so zelenými stromami a modrou oblohou to vyzerá nádherne. Cesta viedla okolo Khazali kaňona, kde nájdete aj kresby staré pár tisíc rokov. Na kolmú stenu tu liezli nejakí Francúzi a už len z toho pohľadu, v akej výške boli, sa mi točila hlava. Pri malom skalnom moste vás pohostia sladkým čajom a môžete si tu nakúpiť miestne výrobky za cca.5 €. Nemal som pocit nátlaku, že musím niečo kúpiť, ako to na podobných miestach býva. Beduíni sú úslužní, ale hrdí. Nebudú vás do ničoho nútiť. Okolo Lawrencovho domu vás cesta povedie k skalnej hube, kde šoféri viacerých áut spolu začali hrať volejbal. Samozrejme som sa pridal, aj keď systému hry nerozumiem doteraz. Ihrisko, počet hráčov, aj počet a spôsob odbitia je ľubovoľný. 😁každopádne zaujímavý zážitok. Pred zastávkou pri hube nám šoféri v tieni skál uvarili na ohni skvelý obed. Kým si my vychutnávame oddych na zemi na koberci rozprávaním a vstrebávaním zážitkov, naši beduínsky sprievodcovia nám pripravujú chutný teplý obed. Na piesku si rozložili ohník, na ktorom sa varí masovo zeleninový perkelt. Obdivujeme ich zručnosti a prispôsobivosť púštnym podmienkam. Samozrejmosťou je, že sa zbytky jedla zhrnú na jedno miesto pri skale, kde si ho nájde divá zver a vtáctvo.

 Nasadať na džíp, ktorého koleso drží len na troch skrutkách, Moňa trocha zariskovala, keď si sadla na kapotu auta nad tým kolesom. 😁 Po pešej prechádzke krásnym kaňonom nás autá čakali na druhej strane so snowboardmi. Vyskúšali sme si jazdu na piesku a zabavili sme sa 😋Nemyslite si, že je jednoduché skĺznuť sa na piesku tak ako na snehu, asi to musíte mať riadne nacvičené , ale vždy sa dá využiť snowboard ako sánky. Sadnite si, zdvihnite nohy a letíte dolu kopcom ako vietor. Len sa pritom veľmi nesmejte, piesok sa valí z každej strany a budete ho mat všade vo vlasoch, v ušiach, ústach a v ponožkách. 😁 Nasledovala ešte fotiaca atrakcia v podobe veľkého kamenného mostu, kde sme si spravili fotky, ktoré ešte nikto nemá. Museli sme počkať kým si tu nafotia Talianky asi tisíc selfíčok na Instagram. Odtiaľ nás už cesta viedla cez bielu púšť ku skale, z ktorej bol úžasný pohľad na západ slnka nad horou. Pri pohľade na prelínajúce sa farby dvoch púští to hralo neskutočnými farbami. Tento výlet určite absolvujte. Po tme nás doviezli do kempu, kde nás čakala opäť skvelá večera, oheň a vodná fajka pod hviezdami. Úžasný deň to bol. 😊

dsa

   Ráno nás džípy odviezli najprv z púšte a následne taxíky do Aqabi. Po ceste všade policajné kontroly, ale všetko išlo hladko. V hosteli na pláži, kde sme boli ubytovaní, nás privítal úžasný majiteľ, ktorý nám vyšiel v ústrety zmenou izieb, vybavením ponorov, odvozom na potápačskú základňu aj zorganizovaním výletu do Petry. Raňajky za 4 € na osobu sme nedokázali zjesť, zabalili sme si z nich vždy aj na občerstvenie po ponore. Amir bol nešťastný, lebo si myslel, že nám nechutí, ale bolo to výborné, len strašne veľa. Raňajky sa nám vždy pokúšal spestriť, takže jeden deň boli na pláži pred hotelom samozrejme za doprovodu domácich piesní. Dozvedeli sme sa, že vo väčšine piesní, ktoré spievaju ženy sa to točí okolo toho, že jej muž je úžasný. 😁Habibi. Ďalší deň boli raňajky na lodi s preskleným dnom "Glassboat". Je to tu hlavná atrakcia lebo sa cez dno pozeráte na koraly a ryby pod vami. Hmmm, my to máme každý deň trocha zbližšia pri ponoroch. Samozrejme sa to nezaobíde bez hudby. Ďalší deň sme mali raňajky vo vychýrenej reštaurácii, kde chodí aj jordánska kráľovská rodina. Je to vraj najstaršia reštaurácia v Aqabe. Podľa nás teda nič moc, ale jedlo bolo výborné.       

   Ponory nám dohodol v potápačskej základni Amir, a tu  sa o nás starali Fox a Pikachu. Jeden z nich v jedinom tričku potápal, šoféroval, hral na bubon a spieval. Veľa peňazí na oblečenie neminie, ale všetci sú neskutočne milí a stále usmiati. Splnia vám všetko čo chcete a nemáte pocit, že je to nasilu. Zaujímali sa o Slovensko a rozprávali sme sa hádam o všetkom. Majú tu veľké množstvo miest na potápanie a my sme si vybrali nasledovné: 

   Tankové múzeum pod vodou, ktoré založil miestny kráľ. Je vášnivý potápač a každý rok robí spolu s vybranými inštruktormi čistenie mora. Fox s ním potápal a bol na to veľmi hrdý. Sú tu pod vodou v cca.20 m rozostavané tanky, obrnené autá, džípy, delá a vrtuľníky. Je to zaujímavé, aj keď ešte nie sú porastené životom.

  Pri zatopenom lietadle sme si spravili pár pekných fotiek lebo nie je tak hlboko, ako tanky. Mali sme len hobby foťák pod vodu. Počas tohto ponoru sme videli aj barakudu, ktorá okolo nás preplávala ako torpédo. Fox nás hneď zastavil a po ponore nám vravel, že môže byť nebezpečná, keď zaútočí. 

   Vo vraku lode nás čakalo prekvapenie, ktoré nevyzradím, ale ak sem pôjdete, určite to stojí zato.

   Koralové polia plné života a kaňony pomedzi koraly plné murén, perutínov a  rýb všetkých farieb boli krásne a ľutujem, že sme nezobrali lepší foťák. Takto tie farby nevidno. 

   Jeden ponor bol ku gorgóniam, teda k jednej. 😃V Chorvátsku ich nájdete viac, ale tu sú na tú jednu patrične hrdí. 

   Ponory boli nádherné a všetky v hĺbke okolo 20 m, takže v pohode cez hodinu každý ponor, jednému z nás bolo stále málo vzduchu, tak mu Fox na ponor zobral fľašu navyše a pod vodou mu ju prehodil, aby sme nemuseli ísť všetci von z vody. Samozrejme ju neúčtoval navyše. Všetky ponory boli z brehu a neboli nijak náročné. Po ponoroch sa nám postarali o naše vybavenie a zahrali nám na bubnoch a zaspievali. Bolo to veľmi milé a srdečné. Proste úžasné služby, tak potápačskej základne (link tu), ako aj majiteľa hostelu (link tu).  Umiestnenie nájdete na mape. Ak sem pôjdete, určite odporúčam. V základni majú aj ubytovanie a bazén, ktorý mala Moňa k dispozícii, kým sme boli na ponore. K moru je to len cez cestu a pláž bola úplne prázdna. Monika sa tu mohla v kľude opaľovať. 😎

fg

   Samotné mesto Aqaba je stret dvoch extrémov. Nájdete tu štvrte, kde to vyzerá špinavo, ale aj čast Ayla, ktorá je určená pre vrchných desať tisíc. Všetko je tu chránené policajtmi a vjazd je sem len cez kontrolné stanovištia za vysokými plotmi. Hotely v jednej časti sú luxusné s palmovými sadmi a v inej časti mesta trčia káble elektriky z hotelov po strechách. V centre mesta nájdete vedľa štandardného bazáru a rozpadnutých budov luxusné nákupné centrum a krásne mešity. Proste extrémne rozdiely vedľa seba. Dal som si aj kebab na ulici, ale nemal som žiadne žalúdočné problémy a boli sme aj v perfektnej reštaurácii, kde sme sa fantasticky najedli. Amir nás jeden večer zobral do reštaurácie, kde nám podávali morské ryby a príšery. Pre desiatich za 120 € sa stoly prehýbali a nevedeli sme to zjesť. Pri prechádzke mestom nájdete aj vzor povinnej výbavy do kabelky miestnych žien - Kalašnikov 😁.  Nad všetkým sa na vysokom stožiari vo vetre hýbe obrovská vlajka Jordánska, ktorá len podčiarkuje, ako sú Jordánci na seba hrdí. 

   Predposledný deň pred odchodom sme sa vybrali na výlet do Petry. Je to mesto vytesané do skál a je jedným zo 7 divov sveta. Petra bola sídlom Nabatejcov, bola sídlom kráľov a symbolom bohatstva. Bola strategickým, dôležitým obchodným uzlom obchodníkov a zastávkou mnohých trás karaván. Nabatejci vybudovali dômyselný systém hrádzí a vodných kanálov, čo významne prispelo rozvoju a blahobytu mesta. Okrem iného boli vynikajúci tesári a stavbári, ktorí rozširovali a budovali toto mesto. Po obsadení mesta Rimanmi, začalo mesto upadať a neskôr po silných zemetraseniach, ktoré zničili veľkú časť stavieb, mesto, ukryté medzi skalami opustili aj poslední obyvatelia. Na celé mesto potrebujete minimálne tri dni. My sme tu strávili jeden deň a prešli sme cca. 12 km a 1500 schodov. 😋 Vďaka situácii v Izraeli tu bolo veľmi málo ľudí, čo nám vyhovovalo. Celý okruh, ktorý sme prešli, nájdeš na mape a myslím si, že na základné oboznámenie postačuje. Ja som si cestu naspäť trocha skomplikoval cez schody, ale aj napriek trom poblúdeniam to stálo za to. Jednu odbočku som prehliadol, tak že som sa vybral presne opačným smerom a nebyť domácej, ktorá ma otočila, tak som v tých skalách asi stratený ešte dnes. Nepočítajte s tým, že nájdete navigačné tabule. Bez dobrej obuvi sem radšej nechoďte. Schody sú opotrebované a ak máte strach z výšky, tiež to radšej vynechajte, lebo so zábradliami sa tu tiež nedá počítať. Samotná Petra je drahšia záležitosť. Za vstup zaplatíte 75 € a tu  sa už neprejavuje hrdosť beduínov. Chcú vás odviesť na somárovi, koňovi alebo ťave a jednoduché ďakujem nefunguje. Jeden mi tu začal robiť výčitky prečo nechcem dopriať jazdu na somárovi Monike, ktorá nechcela ísť. Za elektro autíčko, ktoré vás prevezie kaňonom, zaplatíte 20 € za osobu. Ak sa chcete ísť pozrieť na niektoré miesta, tak sú tam miestni, ktorí vám budú tvrdiť, že tam môžete ísť iba so sprievodcom, rozumej s ním. Inak, že je tam vstup zakázaný. Je to nezmysel, ale nemáte sa chuť s nimi hádať. Neďaleko sa nachádza aj Malá Petra, kde sa tak isto uvidíte stavby vytesané do skál, a Mojžišov prameň - podľa beduínskej histórie prameň vznikol, keď Mojžiš udrel palicou do skaly, vytryskla z neho voda, aby mohol napojiť ľud. Dnes je toto miesto turistickou atrakciou, ktorú ľudia navštevujú aby sa mohli ovlažiť. Hovorí sa, že ak si s vodou pretriete oči a tvar, nebudete viac chorý. No nič, tak pár chorôb ešte budem musieť prekonať. Vstup do malej Petry je zdarma, ale na to sme už nemali síl. Doprava z Aqabi minibusom pre desať ľudí stojí 300 euro. Minibus tu po diaľnici, ktorá má neznáme pravidlá kľučkovania medzi kamiónmi, bežne ide 160 km/hod, takže sa pripravte na zážitkovú jazdu. Bežne sa jazdí v protismere a pokojne sa predbieha cez dve plné. 

   Po návrate nás čakali nemilé správy z Ryanaira. Náš let bol zrušený kvôli útokom na neďaleký Ejlat. Letisko v Aqabe je zavreté a my si máme nájsť náhradný let. Super. Do Sharm el sheikhu, ktorý je od nás najbližšie sa nedostaneme, lebo nepremávajú kompy. Tel Aviv je Izrael, takže radšej nie. Ostáva len Amman, ktorý je 350 km vzdialený. No nič, ďalších 300 € za dopravu. Letenky sme síce našli, ale nedali sa nám zaplatiť ani cez kamarátov zo Slovenska. Majiteľ hotela nám opäť pomohol a cez známeho v cestovke a jeho dcéru, ktorá má modré oči, nám zabezpečil letenky aj v sobotu, čo je u nich deň voľna. Aqabu sme opustili o deň skôr ako bolo plánované, ale prileteli sme v tom istom čase ako sme mali pôvodne. Natiahol sa presun a medzipristátie v Istanbule a meškajúce lety. Už viem prečo radšej jazdím naším macom. Deň po našom prílete nám Amir poslal video, ako prebieha bombardovanie Ejlatu a on radšej tiež opustil Aqabu. Je nám z toho smutno, lebo ak teraz zatvoril hotel v hlavnej sezóne, tak nezarobí. Svet sa proste zbláznil a ako vždy na to doplácajú obyčajní ľudia. Každopádne, ak sa situácia ukľudní, Jordánsko môžem len odporučiť. Ľudia sú srdeční, krajina krásna a ceny pre Slováka viac než prijateľné. Určite sa sem chcem ešte vrátiť s deťmi, keď trocha vyrastú. Nestihli sme napr. Mŕtve more kvôli chaosu okolo leteniek.