Slnečné Toskánsko

Mapa je interaktívna, takže zoomujte a klikajte na body. Každý obsahuje GPS, popis a fotku ako to na danom mieste vyzerá.  Trasa je na stiahnutie tu

Celá trasa (3000km - 10dní) 

Vzdialenosti a čas uvádzam od prvého naštartovania po posledné vypnutie motora ten deň. Je to vrátane peších trás, korčúl, prípadne trajektov.

 Do Toskánska sme sa chystali už minulý rok, ale pracovné povinnosti posunuli náš odchod až na koniec septembra čo už je veľká pravdepodobnosť, že si dovolenku užijete len spod dáždnika. Presunuli sme to teda na tento rok a dobre sme spravili, lebo sa prvý krát na našu cestu ku nám pridalo aj ďalšie auto, takže bolo veselšie a aj Leonard mal kamarátov, ktorý mu konečne rozumeli.

Prvý deň (704km - 7hod)   

    Naša cesta začala štandardne presunom po diaľnici smer Viedeň - Udine. Máme vyskúšané z predošlých ciest, že na koniec Rakúska to v pohode zvládame, tesne pred hranicou zídeme z diaľnice a po pár km je benzínka Shell, kde je o 0,2eur lacnejšia nafta ako na diaľnici, alebo v Taliansku. Konkretne teraz tam bola nafta za 1,14eur/liter. Oproti benzinke, je veľká odstavná plocha, kde sme prespali. Pre posádku obytňáka to bola prvá noc v požičanej obytnej dodávke Citroen Jumper. Pre nás rutina. :-)

Druhý deň (460km - 11hod)

   Ráno sme dotankovali do plna a vybrali sa smerom na Udine. Nie však po diaľnici, ale po súbežnej ceste ktorá je prázdna, krásne sa kľukatí pomedzi údolie a sú z nej úžasné výhľady. Nehovoriac o tom že obe naše autá menej papajú pri 90km/hod a že ušetríte za diaľničné poplatky. Touto bočnou cestou sme šli až do Udine, kde sme sa napojili na diaľnicu, čo sa kvôli zápcham ukázalo ako chyba, takže sme sa zase vrátili na bočné cesty a pokračovali tak až do Lignano Sabbiadoro. Mali sme tu naplánovanú zastávku kvôli deťom. Zaparkovali sme pri Guliverlandii, kde je obrovské bezplatné parkovisko aj pre Camperi nakoľko kamarátov Citroen mal cca.7m, čo už hocikde nezaparkujete. Kilometre špinavého piesku, stovky slnečníkov a buzeracia zo strany domácich, že na pláži si nemôžeme postaviť vlastný slnečník, ba ani prístrešok pre deti. Toto všetko znamenalo rýchly odchod.

   Večerom sme teda absolvovali ešte jeden dlhý presun po diaľnici, ktorá bola dosť plná aj v noci, ale aspoň sa už nestálo v kolónach. Neskoro v noci sme dorazili do Florencie kde som mal vyhliadnuté jedno miesto na parkovanie s vyhľadom na nočnú Florenciu. Aké bolo naše prekvapenie, keď na tomto mieste bolo rušno ako na Vaclaváku, keď prídu turisti z japonska. Prebiehal nejaký veľký festival a bolo nemožné tu odparkovať náš Mercedes a to už nehovorím o obytňáku. Prišiel na rad teda záložný plán a prespali sme pred obchodmi s autami, ktoré sú samozrejme cez víkend zavreté, takže vás tam nikto nebude riešiť. Ten večer sme sa s Majom pozreli na dno fliaš a ráno to bolo tažké vstávanie, ale žiadne náročné presuny nás už nečakali.

Tretí deň (75km - 11:30hod)

   Vrátili sme sa na parkovisko, kde sme mali pôvodne spať a zaparkovali neďaleko aut pre chudobných. Pozreli sme si Palace of Bishops, ktorá je nádherná a pešo sme sa vybrali dolu schodiskom do centra Florencie. Prezreli sme si všetko, čo by mal turista vidieť. Našu trasu si pozrite na mape. Cestou naspäť sme si ešte pozreli most Ponte Vecchio, kde nám Leonard zaspal. Florencia je krásna, ale v 30stupňoch so spiacim dieťaťom na rukách trocha únavná.

   Vyrazili sme smer San Gimignano. Cesta viedla okolo viníc, na ktorých už dozrievalo hrozno a všetko nádherne voňalo. My sme po ceste na benzinke doplnili aj vodu na umývanie. Pre Maja to bol väčší problém, navyše potreboval vypustiť nádrž s odpadnou vodou. Keď sme dorazili do San Gimignana, tak sme skoro zasekli obytňák na parkovisku, z ktorého sa nedalo vycúvať a predkom to bola nočná mora. Parkoviská sú tu stavané pre malé Fiaty a nie pre 7m dodávku. Rozhodnutie bolo jasné, ideme do nedaľekého kempu, kde doplníme a vypustíme aj vodu z obytňáka. Camping Il Boschetto Di Piemma bol veľmi pekný a dobre vybavený. Odstavili sme tu obytnák a na Mercedese sa vybrali do večerného mestečka. Bolo úchvatné a pri nočnom osvetlení, s pohárom vínka na námestí kde hrala hudba si nebolo viac čo priať. Takto som si predstavoval Toskánsko.

Štvrtý deň (89km - 8hod)
 

   Cesta na ďalší deň pokračovalo smerom Volterra. Mestečko, kde sa natáčala aj scéna z The Twilight Saga. Cesta sa kľukatí krajinou a z tých úžasných pohľadov prechádza zrak. Po skúsenostiach s parkovaním z predošlích dní sme rovno zamierili na Steelpatz z databáze, ktorú mám stiahnutú v telefóne. Parkovisko veľké, možnosť vypustenia a napustenia vody a státie na 24hod za 10eur. Majovi sa navyše pošťastilo že jeden Nemec odchádzal, tak mu za polovicu posunul zaplatený lístok na celý deň. My sme samozrejme parkovali hneď vedľa zadarmo, veď nie sme obytňák. Najedli sme sa a vyrazili do mesta, kam viedlo strmé, ale krásne schodisko priamo z parkoviska. Kde je parkovisko nájdete na mape. Mestečko je čarovné. Je v ňom starobilá väznica, krásne námestia ako aj zrúcaniny po Etruskej civilizácii, čo tu žila. Veľké množstvo obchodíkov, kde predávajú, aj priamo opracúvajú alabaster. Určite treba vidieť. Chalani si tu navyše kúpili drevené meče, bez ktorých sa zvyšok dovolenky ani nepohli. Na večer sme vyrazili smerom k moru na opačnej strane talianskej čižmy, ako druhý deň. Po ceste sme ešte nakúpili vodu a nejaké potraviny v Lidly a v noci dorazili do mesta Vada. Typické prímorské mestečko nebolo veľmi prívetivé pre obytňák, keď sme sa chceli vyhnúť plateniu za kemping. Prešli sme viaceré parkoviska z databázy, kým sme našli niečo kľudné v tieni a navyše zadarmo. V noci sme sa šli ešte prejst k moru a na parkovisku sme stretli tulákov zo Slovenska, ktorý boli na podobnej ceste, akurát že na tri týždne. Slepo som im závidel. Dali nám odporúčanie na výborné miesto, ale o tom neskôr.

Piaty deň (56km - 8hod)

   Ráno sme sa presunuli na neďalekú pláž. Bola nádherná a jediné čo ju kazilo, bola panoráma fabriky v diaľke. Zaparkovali sme kúsok od mora, napriek zákazu statia. Moja skúsenosť z predošlých ciest je taká, že tieto zákazy policajti riešia, len keď tam spíte v noci. Aké prekvapenie bolo, keď sme si našli lístočky za stieračmi. Minus 60eur z rozpočtu a to sa s vami policajt ani nebaví, lebo nevie inak ako po taliansky. Počas zvyšku dovolenky sme videli milion aut stáť na zákazoch, ale my sme sa im už radšej vyhýbali. Poobede sme sa presunuli do prístavu Piombino, odkiaľ sme mali namierené na Elbu. V prístave sme kúpili lístky na trajekt, ktorý chodí každú chvíľu a nás vyšiel 60eur. Maja o cca. 15eur viac. Deti si užili loď, aj detský kútik na nej a po 45 minútach sme pristáli v meste Portoferraio. Veľmi sme sa tu nezdržali, lebo deti boli už hladné, dospelí tiež a chceli sme si nájsť miesto na státie a prenocovanie. Parkovisko, na ktoré nás doviedla navigácia bolo opäť nepoužiteľné pre obytňák, takže sme pokračovali pobrežím a po viacerých pokusoch zaparkovať v mestách, sme to nakoniec zapichli v najkrajšom kempe v akom sme zatiaľ spali. Názov som si bohužiaľ nezapamätal, ale nájdete ho na mape. Bol priamo na pláži, všetky prípojky k dispozícií, palmy a tieň všade, kde oko pozrelo. Večer sme sa šli najesť do neďalekého mestečka, kde sme si dali morské príšerky a vínko.

Šiesty deň (70km - 8hod)

   Ráno ďalší deň sme strávili relaxom na pláži a deti sa vybláznili v jemnom piesku. Nasledoval trocha problém z odhlásením sa z kempu, lebo keď má talian siestu, tak má hold siestu.

   Poobede sme s úmyslom ešte v ten deň opustiť Elbu, obišli západné pobrežie, kde sme videli aj dôvod, prečo sme predošlú noc počuli sirény. Zhorené vinice vyzerali hrozne. Pobrežie a mestečká vysoko v kopcoch naopak vyzerali úchvatne a naše autíčka dostali pekne zabrať hlavne v mestečku Poggio. Južná časť Elby nás nadchla plážami a tak sme sa rozhodli prenocovať tu ešte jednu noc. 

   Elba je špecifická úzkymi a kľukatými cestami, čo nieje optimálne pre 7m obytňák a tak sme sa pri ďalšom neúspešnom pokuse o zaparkovanie na krásnom mieste rozdelili. My sme ostali na úžasnej pláži Spiaggia di Cavoli, ktorá nám pripomenula minulý rok na Madallene. Pre Maja tu nebolo možné zaparkovať, takže pokračovali po pobreží smerom na Cavo. Dohodli sme sa, že keď nájdu miesto kde budú mocť zastať a prenocovať, tak nám pošlú súradnice a prídeme za nimi. Tak sa aj stalo. Našli pekné a bezplatné parkovisko pre Camperi v mestečku Porto Azzurro kde sme sa večer stretli a pozreli si večerné mesto s prístavom, v ktorom parkovali jachty "chudobnejšej" populácie. Mestečko je to veľmi pekné a určite stojí za pozretie. Prespali sme kúsok od centra. Miesto parkovania už viete, kde hľadať.

Siedmy deň (128km - 9:30hod)

   Ráno sme sa Mercedesom vybrali všetci na neďalekú veľmi peknú pláž Spiaggia Di Barbarossa, kde bolo aj potápačské centrum. Bohužiaľ som prišiel po odchode lode a ďalší ponor sa konal už pre nás neskoro. Okolo obeda sme sa vybrali do mestečka na kopci. Z Capoliveri je úžasný výhľad na okolitú krajinu a samotné mestečko a jeho schodiská a uličky sú čarovné. Trochu som tu oškrel nárazník, ale inak to naozaj stojí za pozretie. Vrátili sme sa k obytňáku, naobedovali a vyrazili smer prístav Cavo . Po ceste sme míňali ďalšie nádherné pláže Cala Seregola a ľutovali, že nemáme viac času, aby sme sa tu mohli ešte zdržať. Na Elbu sa ešte asi vrátime.

   Z Cavo do Piombina to bol bezproblémový trajekt za tie isté peniaze ako sem. Z Piombina cesta pokračovala smerom Siena. Pred Sienou som mal vyhliadnutý jeden Stellplatz, kde by sme mohli vypustiť a napustiť obytňák. To sme netušili, čo nás na tom parkovisku čaká. Parkovisko je obrovské a nad ním sa na kopci vyníma Eremo di Montesiepi, kde nájdete v skale zapichnutý "excalibur" rytiera Galgana a kúsok odtiaľ je monumentálna stavba Abbazia di San Galgano. Všade navôkol sú vinice plné hrozna, takže sme sa vybrali aj na nočnú výpravu. Proste krásne miesto na prenocovanie kúsok od Sieny.

Osmí den (234km - 10hod)
 

   Po ranajkách sme vyrazili do symbolu Toskánska - Sieny. Vďaka databáze sme našli bezplatné parkovisko  kúsok od parkoviska, kde sa platilo 20eur za deň. Odstavili sme tu obytňák a s Mercedesom sa vydali klučkovať po starobylej Siene. Parkovisko sme našli síce platené, ale kúsok od centra. Mesto a jeho chrámy a námestie sú neopísateľné. To treba vidieť. Malá zmrzlina tu stojí 5eur, ale s tou pridanou hodnotou treba počítať. Prezreli sme to, čo nás najviac zaujímalo , Leonard si spravil prehliadku Piazza del Campo sám a vôbec mu nevadilo, že desať minút netušil kde má rodičov. Po obede na parkovisku vyrazili smerom k najlepšiemu vinárstvu za rok 2005 Castello di Ama.

 Vinice a vinársto boli nádherné. Víno za 40eur flaša nás už tak neočarilo. My sme tak trochu barbari a keď je niečo trpké ako Merlot, tak nám to proste nechutí, aj keď to má jedinečné označenie Chianti Classico, ktoré majú len vína z tejto oblasti a z konkrétnej odrody hrozna.

   Čas sa nám krátil, tak sme sa rozhodli, že sa v ten deň ešte presunieme k San Marinu. Cesta plná zákrut okolo viníc bola veľmi pekná, ale zákrut sme už mali plné zuby a po mojej chybe v navigácií, keď sme si cestu ku parkovisku tak trochu predĺžili, sme dorazili k hradu San Leo až v noci a zbití ako psi. Prespali sme s výhľadom na hrad na kopci.

Deviaty deň (366km - 13hod)   

   Do San Marina to bolo ráno už len na skok a opäť sme obytňák radšej zaparkovali skôr, ako s ním vchádzať do mesta a pokračovali na Mercedese. Na parkovisku pri lanovke, ktorá vás vyvezie hore do starého mesta nebolo jediné miesto na parkovanie, tak sme zaparkovali bezplatne kúsok nižšie, kde je perfektné parkovanie aj pre obytňáky v tieni a so sociálkami. Pozrite na mape, ak sa chystáte do San Marina. San Maríno bolo plné ľudí a neskôr sme zistili aj dôvod plného parkoviska. Konala sa nejaká slávnosť, na ktorej sa pred kostolom zúčastnilo asi celé San Marino vrátane najvyšších predstavených mesta. Pozreli sme si mestečko a ceremóniu a vyrazili smerom domov popri pobreží.

    Mali sme v pláne ešte jednu zastávku na mieste, ktoré nám odporučili Slováci, čo sme ich stretli na parkovisku vo Vado. Najbližšia morská pláž pre Slovákov je v mestečku Grado. Nikdy som o ňom nepočul, asi preto, že sem chodia prevažne len domorodci. Po ceste sme sa ešte zastavili okúpať na pláži Lido degli Estensi. Verná kopia Rimini a ostatných pláží na východnom pobreží čižmy. Celé zle, ale deti sa vybláznili, lebo kým stúpne voda aspoň po kolená treba prejsť sto metrov smerom do špinavého mora.

   Už po tme sme dorazili do mestečka Grado. Našli sme perfektné parkovanie na Stellplatzi kúsok od pláže. Nakoľko sme prišli po 20:00hod tak do rána 9:00hod za 0,5eur. Inak 4eur za deň. Stálo tu nespočetne obytňákov a jediné, čo to tu kazilo, boli komáre. Obuli sme korčule, deti sadli na bicykle a vyrazili po cyklo trase do mestečka. Bolo v nočnom osvetlení úžasné. Obchody, historické budovy a celkovo život v ňom mal neskutočné čaro. Kedže je to cca 800km z Ružomberka, tak si to viem predstaviť vybehnúť sem na predĺžený víkend. Parkovanie za facku a ostatné vyzeralo nádherne.

Desiaty deň (848km - 10hod)

   Ráno sme vstávali o piatej a bočnými cestami sa opäť presunuli až na našu známu rakúsku Shellku. Tu sme dotankovali a ostatné už bola rutina s tempomatom až domov.

   Táto cesta nám priniesla zaujímavé poznatky a smerovanie našich ďalších ciest. Naše predošlé úvahy o kúpe obytňáku sa rozplynuli na základe skúseností s nie úplne najväčším obytňákom, ktorý mali naši kamaráti. Je neskutočne obmedzujúce nemôcť vojsť na niektoré miesta, musieť hľadať len špecialne parkoviská pre obytňáky, pripadne platiť za kempingy. Nehovorím o permanentnom probléme s vypúšťaním odpadnej vody.

   My spíme kdekoľvek, kde zaparkuje bežné osobné auto. Neexistuje parkovisko, kde by sme nedokázali zaparkovať, takže ani centrum toho najmenšieho mesta nieje problém. Sme nenápadný, takže nás nikto nerieši ako obytňák. Väčšinou nikoho ani nenapadne, že v tom aute niekto môže spať. Obytňák má len dve výhody. Má vnútornú sprchu, ktorú mi nepotrebujeme, lebo sa dokážeme vždy osprchovať na odľahlom mieste pri aute. Má vnútorné WC, ktoré by sme si tiež vedeli do auta kúpiť, ale my máme radi prírodu, takže ani to nám netreba. Je tu vlastne ešte jedna výhoda. V obytňáku sa človek postaví, ale Veronika si už na varenie po sediačky tak zvykla, že nemá problém navariť rizoto za jazdy po diaľnici.

   Zaujímave tipy čo všetko sa dá ešte vidieť v Toskánsku nájdete aj na stránke Satur (čítaj tu) odporúčam prečítať, sú tam miesta, ktoré stoja za  pozretie.